priehľadných metafor
spočiniem s rukami vystretými,a blázni
sa budú prizerať s rúčkou
ukazujúcou na nebesia v bázni.
Slzou si zmyjem prach
z mramoru líc.
A z opitých poobedí ma rozbolí spomienka.
V tých sklených dolinách,
kde nesmeje sa očí iskierka.
Tam v čudnom prameni,
radšej než v jalovej
mase tvárí si rozožnem
svetlá mojich tichých znamení.
Nech plody krutej zimy hneď zožnem.
Radšej tam,na slučke
priehľadnej metafory
zadusím sa slovom a pýchou.
Som ďaľšia suma na účte
s tupou dýkou.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár