Čo zrána z klietky utieklo.
Nevieš, že smrť za tebou kráča,
Že tvoje slnko zapadlo.
Šantivá myseľ stráca dych.
V tele si cítiš oceľ chladnú,
Vítaj už v našom svete zlých,
Kam i najlepší z nás padnú.
Bojuješ s bájou ohnivou –
Prehrávaš bitku rozhodnú!
Utekaj nocou s Neznámou,
Nevidiac tvár jej zriasenú.
Zas blesky šantia pod krokom!
Mladosť ťa ešte nezranila
A už sa stávaš otrokom,
Možno ťa láska zaslepila.
Budúcnosť hľadáš v minulom –
Minulosť vidíš pred sebou.
Nechceš sa lúčiť so svetom,
No život tvoj bol iba hrou!
Krv telom ešte teplá prúdi,
Hoc duša dávno vychladla.
Pomaly strácaš blízkych ľudí,
Posledná nádej ochabla.
Odchádzaj šťastne v nešťastí!
My smútiť dlho nebudeme.
Časom nám zmiznú bolesti,
Slzami hrobku zahrejeme...
Život tvoj v diaľky poletí –
Zostaneš iba nočnou hmlou.
Po rokoch slnko zasvieti
A smrť sa stane sieťou slov.
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
2
Este predtym nez som zacal citat tuto kraaasnu basen pomyslel som si "krasny nazov a este krajsia zaciatocna strofa" uplne suhlasim s Pawlom... + tato basen ma v sebe velmi silne a vinikajuce myslienkove pochody, strasne sa mi paci... len tak dalej
Napíš svoj komentár
Normálne som sa pri nej prebudil