Občas chodia chvíle (možno trochu dlhšie...asi také ako keď vám priateľ povie, že príde o chvíľu a vráti sa na druhý deň), kedy sa strácate v živote. V sebe. Vo všetkom...
Skúšate síce prehrabať skrine a poličky, ale vás nikde. Proste všetko je preč. Dokonca ani prach sa už nemá kam usádzať.
Myseľ sa ponára do vákua. Zabúdate na všetko...
A potom príde okamih, kedy už nedokážete ani vyroniť slzu. Ani náznak života sa vo vás neprebúdza.
Trosky emócií narážajú na skaly opusteného ostrova vašej existencie. A nikto nebol schopný hodiť vám záchranné lano...alebo aspoň zakývať na rozlúčku...


Pozn.: Ako dobre, že všetko v živote je dočasné

 Pseudoblog
Komentuj

4 komenty k blogu

1 
fotka
elwinko  27. 6. 2008 08:20
Trefná poznámka .
2 
fotka
catmartina  27. 6. 2008 08:37
k pozn.-ešte že tak
3 
fotka
kemuro  5. 7. 2008 23:39
na tento komentír o chvíľu zabudneš,takže ti idem napísať odkaz do odkazovača



je to dočasné,takže aj na ten zabudneš.D
4 
fotka
kvapalinka  5. 7. 2008 23:45
Budem si to pamätať, kým nezavriem okno
Napíš svoj komentár