Verím na dni ktoré prichádzajú neubolené zo svojho spánku...
Nemám Arabelin prsteň ale predsa cítim každodenné zázraky v podobe ľudí...
Nežne a občas tak neschopne sa mocú pomedzi moje kroky...
Jeden pán sa ma raz opýtal , , či v našom meste býva deň „…
Odpovedala som mu - , , vidíte nejaký vypínač na zasvietenie?
Viem...možno hlúpe...pre niekoho detské...
Ale mne tieto vety dali veľa...
Naučili ma vážiť si svetlo a obdivovať tmu...
Bez svetla by neboli kvety... neboli by úsmevy ktoré odmŕzajú po zime...
...v mojom meste býva aj tma ale tá slúži na vyplakanie sa bez skrývania pred svetlom...
Úvaha
Komentuj
3 komenty k blogu
1
stevie
9. 6.júna 2009 16:31
veľmi sa mi páči veta : "cítim každodenné zázraky v podobe ľudí", máš pravdu, každý človek a deň je zázrak len si to nedokážeme uvedomiť
2
Jeden pán sa ma raz opýtal , , či je v našom meste galantéria „…
Odpovedala som mu - , , vidíte nejaký vypínač na galantériu?
Odpovedala som mu - , , vidíte nejaký vypínač na galantériu?
Napíš svoj komentár