... poraď mi ako utkať pavučinu života...
Aby bola krehká a zároveň silná na drzé charaktery sveta...
Aby sa dalo v nej krásne prebývať a nemať o seba strach...
Pavúk poraď... nebuď ku mne hluchý...
Nikomu to neprezradím...bude to naše malé- veľké tajomstvo...
Už dlho som žiadne s nikým nezdieľala...
Je to nádherný pocit... hlavne keď zaspávam a rátam si na končekoch prstov koľko ľudí mi verí... koľko telíčok zaspáva s pocitom uzamknutých úst a neprebdetých nocí zo strachu vyzradenia...
Pavúk mi nikdy neodpovedal... Nehnevám sa naňho...pretože keby mi to povedal neprišla by som na to, že pavučinu života mám už dávno utkanú...utkanú ľuďmi...
Ľuďmi ktorí mi ju tkajú svojou oduševnenou prítomnosťou...

 Úvaha
Komentuj
 fotka
elwinko  8. 6. 2009 18:13
...pár vlákien si však tkáš Ty sama...
 fotka
mesiacikmaj  9. 6. 2009 00:30
tkám tkáš tkáme, som rád, že ti tkám jeden povrázok =D
Napíš svoj komentár