jazero...modré priam zelené krídla...
vážkine krídla... stále lietajú....
nikam sa dnes neponáhľajú....
sú ukojené vo svojom žití....
aké to je dotknúť sa ich- chytiť? ....
asi sa smiem iba do ich slobodného letu vcítiť....
sú šťastné.... viem to !
jazero je stále pokojné a vážka si sadla na list voňavého kvetu....
je pyšná... ukazuje svoju krásu svetu....
hľadí svojimi jemnými krídlami na moju odvetu....
ja obdarovaná pozornosťou k nej som zabudla rozprávať....
zaujatá ako malá som tam iba nemo stála....
iba do foťáku... zachytiť tú krásu som sa dala....
vážka... je to dlhá vzdialenosť priesvitných krídel....
tak vzdialená odomňa a tak blízko k mojim neživým krídlam....
chcem vážkine krídla...
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár