Ruky zažili stisk… zabolel nejeden úsmev….
Fúkanie na dušu by aj tak nepomohlo….
Všetci sme sa báli…. báli o seba o naše spoločné ciele….
Och ako neznášam tie rozhodnutia…
Presvedčenie niekoho o mne… o nás….
Začalo nám škvrkať v bruchu….neboli sme vobec presýtený z pravdy…
Tá sa zamlčala….nedala o sebe vedieť a vzala si na pár hodín dovolenku….
Prvá slza padá na zem…. myslím, že to nezvládame….sme inde….
Druhá slza padá na zem…. stisky rúk pociťujem v každém čiare na ruke…..
Tretia slzá padá na pery ktoré sú nemé a čakajú na verdikt…..
Štvrtá slza spadla a zamdlela v tichu …..
Piata slza rozpoznala život ale zaplavili ju následujíce ďalšie slzy….
Sme až príliš slabý na to aby sme boli teraz silný….
Proti tvrdým pravidlám nezmožeme nič….
Neviem či dokážem teraz objať….mám bolesti na hrudi….
Unavená zo šialených nápadov dospelých….
Sme až príliš zaťažení na to koľko máme rokov….
Nemože to byť iné? NIE! O.k. iba som sa opýtala….
Vraj život ide ďalej….hm….veľmi múdre…. To teraz tí čo boli vyradení z roztočeného kolotoča sa majú osamostatniť v stánku na neustále vyčítanie ?
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár