Zasa to urobil. Vždy to robí keď je opitý. A opitý je každý deň! Keď počujem jeho hlas z chodby, modlím sa aby to skončilo čo najskôr. Vidím tú jeho hnusnú tvár ako sa na mňa spokojne pozerá. Pozerá sa na ženu, ktorá je dobytá a zakrvavená. Niečo sa mu nezdá. Pozrie sa škaredo a z celej sily si ešte 2krát kopne do mojej ubolenej tváre z ktorej stekajú kvapky krvi. Teraz už potoky... Zohne sa ku mne a ja zacítim pach alkoholu. Opľuje ma a zareve: „Bolo ti to treba? Ty k*rva! Ešte raz si na mňa otvoríš hubu. Ešte raz! Tak skončíš ešte horšie! Rozumela si mi?“ To bola otázka? Asi hej, pretože ma hneď potom ešte raz kopol do brucha. „B*ha, mi odpovedaj ty s*ka, keď sa s tebou rozprávam! Tak čo rozumela si mi ? rozzúril sa ešte viac. „Áno“ odpovedala som tenkým hláskom z posledných síl. „Čo áno ty s*ka?“ tú nadávku si nemohol odpustiť. „Áno, rozumela som“ túto vetu som zašepkala. Videl, že hovorím z posledných síl, tak ma nechal. Vybral si z chladničky pivo a išiel pozerať telku. Nemohol si dovoliť, aby som umrela. Koho by potom bil? Ja som bola a aj budem jeho boxovacie vrece! Každý deň ma mláti! Aj by som odišla od neho, no nemôžem. Stráži ma ako oko v hlave! Všetko ma bolí. Nemôžem sa hýbať. Chcem sa postaviť ale zastaví ma prudká, ostrá bolesť. Doplazím sa po štvornožky do kúpeľne. Kým som prešla tých pár metrov myslela som, že umriem. Ako zatvorím dvere od kúpeľne, hneď ich aj zamykám. V hlave mi hučí a celé telo mám zakrvavené. Už nevládzem! Nie, už to musí skončiť! Zavolám policajtov. Nie, to nieje dobrý nápad. Keď odídu zmláti ma ešte viac. Raz mi stačilo. Zabijem ho. To nie, je moc silný. Už nechcem trpieť! Nechcem aby ma každý deň bil a nadával mi. Posledná nádej ako sa oslobodiť! Prosím ťa Bože nech tam je. Prosím ťa Bože nech tam je. Á! Ďakujem Bože je tu! Si moja spása žiletka. Moja cesta z tohto pekla. Je trošku tupá. Nevadí aspoň niečo. Priložím si ju k zápästiu. Jeden ťah a dostanem sa odtiaľto. Pýtam sa samej seba: Mám prečo alebo koho žiť? Nie, nemám. Deti nemám. Vedel prečo ich nerobiť. Zbohom peklo! Odchádzam. Odchádzam do raja. Prejdem žiletkou po zápästí. Vyteká odtiaľ mnoho krvi. Bolesť? Bolesť už dávno necítim. Padol mi kameň zo srdca. Cítim sa taká ľahká ako pierko. Len sa mi chce spať. Privriem oči a snívam o raji. Moja posledná myšlienka patrí slobode.
---------------------------------------------------------------------------Zavrela oči a snívala. Snívala o raji. Naposledy sa usmiala a vydýchla. S výdychom odišla aj duša. Umrela! Zomrieť znamenalo spásu. Už nemusí trpieť! Už je hore. Usmieva sa a žije šťastný život, ktorý nemala tu dole na zemi.......
Je to príliš morbídne a realistické na mňa. Ak sa má zabíjať ešte aj v poviedkach som za originalitu.
Toto je emácky štýl a ak poznáš aspoň trochu psychológiu, tak vieš, že týraná žena lipne na tyranovi a preto ho nikdy nenahlási na polícii a nikdy sa nezabije, lebo verí, že ak sa ona obetuje jeho to po nejakom čase prejde.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Je to príliš morbídne a realistické na mňa. Ak sa má zabíjať ešte aj v poviedkach som za originalitu.
Toto je emácky štýl a ak poznáš aspoň trochu psychológiu, tak vieš, že týraná žena lipne na tyranovi a preto ho nikdy nenahlási na polícii a nikdy sa nezabije, lebo verí, že ak sa ona obetuje jeho to po nejakom čase prejde.
Ale to ja len tak