Takže pekne po poriadku ... Narodila som sa vtedy, kedy som sa ... veď to je teraz jedno. Stále žijem tam, kde som sa narodila aj keď možno sa to čoskoro zmení a ja verím, že zmení. Celý svoj život som vyrastala v krásnom meste, ktoré je známe svojou bohatou historiou a folklorom.. Asi neviete, o ktorom meste rozprávam, tak vám to prezradím. Je to Svidník. Menšia metropola Rusíncov - Ukrajincov, piva, pekných dievčat ale aj chlapcov (aby sme nikoho neurazili) a čo ja viem čoho všetkého ešte. A hlavne na vás bude dýchať jeho história zo všetkých kútov ... Nuž mne je to tak šuma fuk. Ale mesto sa mi páči.
A tak nechajme mesto mestom, veď kto ho chce spoznať, tak sa k nám vyberie na prieskum ajsám. No radšej sa vrátim k sebe Narcis nie som a nie som ani stred vesmíru, takže asi sa nebudem vedieť pochváliť. Ale predsa len skúsim niečo napísať. Počas základnej školy ma naši nútili hrať na flautu a maľovať. A keďže ja som bola to dobré a poslušné dievčatko , tak som to vydržala 2 roky, pretože potom už rodičia nemohli vydržať moje ufňukanecké prosby "dajte ma pleč!" "ja tam chodiť nebudem!!" No mne sa nechcelo, lebo ja som strašný lenivec a väčšina vecí musí byť tak ako chcem ja. Síce niekedy sa prispôsobím, ale toho dotyčného stojí veľmi veľa úsilia aby to dokázal. Čo už, niesom baran, ale aj tak sa mi ušlo veľa tvrdohlavosti . Teraz momentálne trčím na hotelovke, kde nerobím nič. No nič ako nič ... asi dva mesiace bola zo mňa tanečnica (spoločenské tance ), ale s tým sa nechválim No a dúfam, že po dokončení štúdia aj dobrá kuchárka Lenže rodičia to všetko vidia inakšie ako ja, chúďatka, ešte nevedia, že žiadna výška nebude. Ja chcem prašulky. Ano tie malé vecičky, tie papieriky, s ktorými je celý život ľahší a dá sa povedať že celé naše bytie a celý náš život závísi od nich. Aj keď tím ktorí ich majú menej , je lepšie, si myslím, pretože poznajú lásku a radosť. A keďže som nekľudné dieťa a potrebujem stále so sebou niečo robiť, tak radšej nerobím nič, čo mi najviac učarovalo a čomu sa snažím venovať naplno Popritom sa túlam svetom a našim krásnym krajom a s foťákom na krku objavujem jeho krásy. To čo ma stále láka je Nemecko ... takže ak ma stretnete niekde v Nemecku s kuchárskou čapicou na hlave, tak sa prosím nezľaknite
Ak som na niečo z mojho života zabudla, tak to dopíšem inokedy ... lebo teraz sa idem trocha povenovať postieľke, ktorá mi za moju lásku a opateru venuje aspoň sladký spánok a krásny sen
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
filippp3
30. 11.novembra 2007 05:17
ja som chodil na vytvarnu a nebavilo ma to a ma nechceli odpisat tak som sa odpisal sam...a to tak ze som sa tam uz nikdy neukazal...a potom ma odpisali
Napíš svoj komentár