Deň ako každý iný. Ráno som vstala s istotou, že JA ľúbim JEHO a ON ľúbi MŇA... Dnes večer mal však každý svoj plán. ON si vyrazil s kamarátmi na pivo a futbal a JA som chcela konečne dočítať knihu, ktorú ,,čítam" už pól roka. Sadla som si do kresla, nohy vyložila na stolík a pustila sa do čítania. Neprečítala som ani tri strany, keď zrazu zazvonil zvonček. Prekvapilo ma to, pretože futbal začal len nedávno a ja som nikoho iného nečakala. Zdvihla som telefón a povedala: ,,Haló?" Namiesto odpovede však nastalo obrovské ticho. Ani náš pes nebrechal, asi to bol len omyl. Zložila som slúchadlo a sadla si späť do kresla. Na moje počudovanie však znovu zazvonil zvonček. Znovu som dvihla telefón a opýtala sa: ,,Kto je tam?" Avšak márne. Nikto sa neozýval. Obula som si teda papuče a vyšla sa pozrieť von na terasu, či tam niekto je. Bolo to veľmi zvláštne, všade bola tma, ani pouličné lampy nesvietili. Psa tiež nikde nebolo, a to zvykol ležať pred dverami. Znervóznela som. S neistotou v hlase som sa znovu nahlas opýtala: ,, Je tam niekto?". Nič som nevidela, všade bola tma, len lampička nad vchodovými dverami mi svietila za mojím chrbtom. Rozhodla som sa teda urobiť ešte pár krokov dopredu. Pomaly som zišla zo schodov terasy a zastavila sa. Všade bolo také hrobové ticho, že som sa bála aj dýchať. Keď mi napadla myšlienka, že sa radšej vrátim dovnútra, zacítila som niečí dych na mojom krku. Mráz mi prebehol po chrbte a ovládol ma neuveriteľný strach. Čo alebo kto to pre Boha je? Bála som sa otočiť. Celú ma zalial pot. ,,Zlato, si to ty?", opýtala som sa jemne, ale nenasledovala žiadna odpoveď. Rozhodla som sa teda pomaličky otočiť. S obrovským strachom a šialenými myšlienkami, že to môže byť aj nejaký vrah a ja som sa nestihla ani rozlúčiť s mojou láskou, som sa otočila. V tom momente sa všade rozsvietili svetlá, začala hrať hudba a ten, čo mi dýchal na krk nebol žiaden masový vrah, ale ON. Spadol mi obrovský kameň zo srdca. Skôr ako som mu stihla vykričať, že ma nenormálne vyľakal, si kľakol na koleno a vytiahol malú červenú krabičku v tvare srdiečka. Pomaly ju otvoril, pozrel mi do očí a povedal: ,,Prepáč mi, že som ťa vyľakal. Milujem ťa, vydáš sa za mňa?" Priznám sa, ostala som šokovaná. Mierne pootvorené ústa a nemý výraz v tvári však netrval dlho. Nečakala som niečo také, avšak hneď, ako som sa spamätala z tohoto prekvapenia, som povedala ÁNO. V tom zo všetkých strán a s veľkým potleskom začali vychádzať naši priatelia a známi. Bola som neuveriteľne šťastná. Vrhla som sa mu okolo krku a so slzami v očiach zašepkala: ,,Milujem ťa!"
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
