To by bola vražda, napísala....1.časť

Cestou z mesta som sa zastavila v Bille a nakúpila základné potraviny. Keďže som mimo domova už dlho, tento týždeň iba dožívam. Nemohla som si preto nakúpiť sprostosti, ako je mojím zvykom, iba tatárku, salámu, vajcia...a to najdôležitejšie - toaleťák.

Po príchode na izbu som si sadla a vydýchla si po náročnom dni. Vybalila nákup, sadla za comp a začala chatovať. V tom sa mi ozvalo svedomie, že som niečo sľúbila, ale nerobím to...mala som totiž opravovať 78 stranový text, ktorý pôjde na publikáciu. Poviem vám..niektorí ľudia, vysoko postavení ľudia nevedia absolútne písať príspevky do ,,knihy". Opravovať to je katastrofa, ale čo už, dostanem za to zaplatené

Avšak, keď som stratila nervy pri jednom článku, odložila som to a ľahla si spať. Milujem spánok a neznášam, keď ma niekto z neho budí...

O pol tretej ráno mi príde SMS: ,,Spíš?"
,,Už nie"
,,Kde si a čo robíš?"
,,Na intráku a ležím v posteli"
,,Ráno prídem."
Tak fajn, ostala som v tom, že pod pojmom ráno si predstavuje čas okolo siedmej a ľahla som si ďalej spať.
O pol piatej mi zvoní telefón: ,,O 15 minút som tu, buď pripravená."
Ledva som všetko vnímala, prezliekla sa do niečoho schopného, nepôjdem predsa po chodbe v macíkovanom pyžame, a vydala sa na strasti plnú cestu chodbou ku vchodu na internát.

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu