Nina sa vrátila. Pol roka izolácie od rodiny, priateľov a známych na ňu pôsobilo úplne inak ako čakala. Bola šťastná. Spokojná. Vyrovnaná. A sama...
Milovala mesto, v ktorom ten polrok žila. Bola preč od ľudí, ktorí jej ubližovali a mohla začať od začiatku. S čistým štítom. Aj sa jej to podarilo. Vytvorila si tam svet po akom dlho túžila. Svet bez klamstva, pretvárky, tragédii ale hlavne bez Andreja. Ten sa stal minulosťou a peknou spomienkou zapatrošenou niekde v Nininej hlave. Prišli nove lásky, nové priateľstvá, nové zážitky a skúsenosti. Avšak, najhoršie je , že tam napriek tomu všetkemu nedokázala ostať...
Je hlúpa. Hlúpa piča. Nedokáže ísť tou jednoduchou, peknou cestou. Hľadá prekážky aj tam kde nie su. A preto sa vrátila domov. Lenže to miesto, kde ten domov hľadala, už neexistovalo. Nie, nezmizlo, len sa rozhodlo újsť. Aj ono chcelo začať od začiatku. A tak mala Nina pred sebou ďalší začiatok...Koľko ich ešte bude ?
Nina zistila, že nič nie je tak ako to bolo. Že všetko vlastne ostalo tak, ako keď odchádzala, malo to rovnakú podobu, len ona do toho už nepatrila. To menilo všetko, čo doteraz stavalo základy jej stavby. Priateľstva sa rozpadli, láska zanikla, sex už tiež neni tým čim býval... Nina až neskôr zistila, že to bolo tým, že ona nechcela. Nechcela patriť tam , kde ju nevolali, nechcela sa smiať na vtipoch, ktoré jej smiešne nepripadali, nechcela chápať nepochopiteľné...Asi jej vyhovovalo sedieť doma a v sladkom obojení bielych práškov snívať o budúcnosti....
Stretla ale Klauna.Teda , stretli sa už dávno, ale blízkymi sa stali až teraz. Bol to najlepší človek , na akého v poslednej dobe narazila. Bol jej útechou, bútľavou vŕbou, jediným, ktorý ju počúval aj keď sa práve nesmiala. Ďakovala za neho Bohom.
Bola tu aj Elfka. Z jej malej sestričky sa prvým vzťahom a prvými sexuálnymi skúsenosťami stala žena, ktorú Nina zbožňovala ešte viac, ako predtým. Vlastne to bolo jej jedine spojenie s jej predošlým životom, jediné ktoré neroztrhla, alebo aspoň nepoškodila. Elfka bola jediná, ktorá sa o Ninu zaozaj zaujímala. Ľubila ju čím ďalej tým viac a konečne nemusela plakať do ružovej papuče, ale mala plece , o ktoré sa mohla vždy oprieť . Dokonca to boli plecia rovno dve...
A bola tu aj Lulu. Bola šťastná, zamilovaná, spokojná.Ale nebola už Ninina. Nebolo to to, čo predtým. Už si nehovorili s Ninou všetko, už nepočúvala jej problémy, už sa nestretávali. Nine to bolo ľúto, milovala to žieňa, ale niektoré veci nejdu nasilu. Ani tie najpevnejšie priateľstvá sa nedajú umelo udržovať. Uvedomenie si tohto faktu stálo sice Nin veľa sĺz, ale viem, že neboli zbytočné...Bola šťastná, že Lulu nič nechýba a priala jej to ako nikomu.
A Andrej.....Svojej drahej polovičke povedal všetko....Ako ju celý čas podvádzal s Ninou, ako spával s jej najlepšou priateľkou, ako ju nemiluje. Nina na tu chvíľu dlho čakala. A keď prišla, zistila, že takto žiť nevie. Že to nie je to čo chce. Nevie už klamať, nevie podvádzať. Sis si obľúbila a začala mať výčitky svedomia, že jej pravidelne kradla partnera. Slová o tom, že Nina Andreja milovala boli v tej chvíli zbytočné....Aj tak to v tomto príbehu nebolo podstatné.
A tak sa Nine stalo všetko. Konečne mohla zvoľna dýchať a začať tam, kde skončila. Stavať na nových, tentokrát už pevnejších základoch.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.