Zase tu boli Vianoce. Nina tieto sviatky mala nerada, vždy ju pod stromčekom čakali traja kamaráti – depresia, opica a žaludočná viróza. No tento rok tam bolo aj pár prekvapení. Vibrátor veľkosti kyjaku s poľsky masturbačným manuálom, dámske hygienické vložky v bľackmetalovom prevedení a kniha pre feministky. No čo, Ježiško asi nedostal kompletný zoznam.
Najviac sa však tešila, na to čo príde po Vianociach. Ide za Klaunom, s ktorým je už medzičasom aj zasnúbená. Fejsbúkovo. A čo je na ksichtknihe, to je oficiálne.
Tešila sa k nemu ako malé dieťa. Jeho mamina, jej cvičná svokra, jej napísala,že jej dá poriadne najesť a ani pred ňou fľašu neskryje. Vždy mala dobrú ruku pri výbere svokry.
Teší sa na alkoholom opojené debaty o nešťastnej lásky, strachu zo sexu a vzťahového dusna. Potrebuje zmenu , ktorá jej prinesie čokoľvek. A keď nepríde zmena, bude aspoň veľa jedla a alkohol, no čo , pažravému alkoholikovi sa ľahko zavďačíte.
Ako tak sledovala Klauna, a jeho problémy vo vzťahu, pochopila, čo vlastne chce. Nechce lásku na celý život, krvi sa vždy bála. Chce pochopenie. Chce niekoho, kto pochopí jej myšlienkové nepochody, kto bude tolerovať jej závislosti a s kým môže mlčať. Kto si zapamätá akú kávu pije a že neje mäso. Kto bude mať rád jej zle vytetovaného vtáka na pleci a bude jej púštať Rusalku pred spaním. Niekoho, kto sa o ňu bude báť keď pôjde do krčmy plnej opitých nadržaných veteránov.
Ten posledný bod niekto spĺňa. Dávid na ňu včera poctivo na interne čakal, kým sa nevrátila živá a zdravá s dzedzinského mecheche. Bolo to od neho pekné. Aj to, že jej vždy napíše, že je sexi. A vtipná. A že chce, aby mu prišla učesať vlasy. Je to tak krásne intímne. Až sa toho Nina bojí.
Na Silvestra pôjde aj za Lulu. Aj toho sa bojí. Bojí sa toho, že si nebudú mať čo povedať. Že problémy jednej budú pre tu druhú nepochopiteľne, nechcené, nepočuvateľne. Že už sa spolu nebudú vedieť zasmiať. Ale Nine to nevadí, stačí že bude pri nej, že ju bude mocť objať, že bude cítiť jej vôňu a že jej opitá bude môcť plakať na pleci. Niektoré priateľstvá nepotrebujú plytké ponorenia . Len si treba dať pozor na utopenie sa. Nina nevie plávať.
Bude aj s Elfkou. Miluje ich spoločné čokoládovanie. Aj masáže chrbta. Aj nadávanie na chlapov. Aj fotenie sa na polorozpadnutých židovských hroboch. Ľúbi ju , celú aká je, len preto, že je a preto, že jej vždy pred spaním napíše sms.
Predvianočný víkend strávila Nina s Riškom. Dotrepal sa až k nej, aj keď ani nevedel ako sa jej dedina volá. Opil ju a nepretiahol. Za toto ho zbožňovala. Aj za to, že v autobuse plnom ľudí jej vykrikoval, že je rozmaznaná a panovačná a že keby dobre nesúložila, tak s ňou nie je. Rozmýšlala nad tým, že si ho dá naklonovať a položí si ho na poličku. A vždy keď bude mať chuť na stretnutie s normánosťou, obíjme ho. Silno, až kým nebude mať otlačené jeho bradové chĺpky na líci.
Koniec Vianoc, koniec hystérie, začiatok novej etapy ? Uvidíme. Možno je sa na čo tešiť, možno sa bude treba prepiť k inej diagnóze. Nina ide Dávidovi učesať vlasy. Malé gesto na záchranu Nininej osobnosti.
Niekedy sú okazále gesta nahovno. Treba veriť maličkostiam. Tie predsa skladajú mozajku farebnosti našich životov. Ten Ninin sa práve sfarboval do ružova.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár