Nina si natlačila ružovú papuču do svojho obrovského, ružového kufra. Posledná vec, čo jej v ňom chýbala.
Tá papuča je pre ňu krásna spomienka na časy minulé. Keď sa zabávala so svojimi šermiarskými láskami, keď zapíjala porozchodové depresie z Andreja, keď si bezstarostne užívala. Packa mala vlastnú históriu, jej druhú časť vlastní Sis, a vždy keď sa stretnú, pijú zo svojimi ružovými dinosaurími nohami . Je to vec, ktorá s Ninou cestuje všade kam ide. Je to vec, do ktorej plače, keď jej je ťažko, ktorej sa spovedá, s ktorou spáva, ktorú v noci objíma, keď jej chýba milý....Bez nej by do tej polomaďarskej riti nešla.
Dnes sa rozhodla prijať pracovnú ponuku v Šamoríne. Najprv si ho síce musela nájsť na mape, keď zistila, že po slovenský tam bude rozprávať asi len ona, mala strach. Bude zase preč z domu. Preč od rodičov, psa, od Michala, od všetkých duševných internetových lások... Ale potrebovala to ako soľ. Musela vypadnúť, preč, medzi cudzích ľudí, ktorý ju nebudú súdiť za hriechy minulé, začať s čistým štítom niekde, kde to nepozná. Po zistení že jedna internetová kamarátka býva v tom istom meste, dokonca kúsok od Nininho budúceho bydliska, začala sa tešiť. Konečne ju po 5 rokoch písania uvidí naživo, spozná jej frajera, o ktorom už toľko počula, uvidí jej pavúka, o ktorom počula toho ešte viac. Dokonca ju budú čakať na stanici, aby nezablúdila, čo sa jej stáva viac než často a pôjdu to osláviť na Piňa Coladu. Teší sa. Strašne moc. Až tak, že jej to je ľúto.
Mala rada začiatky a konce. Vždy niečo začne, trvá to, prinesie jej to života veľa zážitkov, a je rada keď to skončí, aby mohla ísť ďalej, spoznávať nové zážitky. Bude mať nových kolegov, novú prácu v odbore, ktorý ju baví, bude mať nový domov, možno nových kamarátov. Bude sa cítiť slobodnejšie. V určitých hraniciach, samozrejme.
V čom sa nechcela cítiť slobodne, bola láska. Michala milovala deň za dňom viac a viac, až ju to samu prekvapovalo, začala sa toho strašne báť. Nechcela nič pokaziť, a tým to snáď kazila ešte viac. Našla toho najlepšieho chlapa, po akom sa ani neodvážila snívať. Michal ju prekvapoval deň za dňom, jeho pozornosťou, láskavosťou a inteligenciou. Pamätal si každé jej podstatné slovo, stačilo aby mu raz , náhodou v priebehu rozhovoru spomenula, že chce ísť na Island, a on jej asi o dva dni na to napísal, že ak všetko pôjde tak ako má, cez leto ju tam zoberie na dovolenku. Včera jej napísal dve najkrajšie poviedky , ktoré kedy čítala. Boli o nej. O jeho pohľade na začiatky ich vzťahu. Keď to dočítala, musela si ísť hneď zapáliť, aby Michal cez webcameru nevidel jej slzy v očiach. Dokonca nemala slov. A to sa jej nikdy nestáva. Nikdy ju nikto tak krásne neľúbil. Nikdy pri nikom nemala pocit, ako pri ňom. Nikdy si s nikým, po vzťahu s Andrejom, nepredstavovala budúcnosť, nikdy s nikým nechcela zdieľať spoločnú posteľ, nikdy nechcela, aby ju niekto oslovoval pejoratívnymi názvami. Pri ňom to bolo iné. Mala chuť vykričať celému svetu, že má toho najlepšieho chlapa na svete, ktorého strašne ľúbi.
Bola šťastná. Ráno sa zobúdzala s úsmevom na tvári, ktorý jej tam ostal po celý deň. Konečne robila veci, ktoré ju kedysi robili tak šťastnou a vyrovnanou, a na ktoré v poslednej dobe zabúdala. Písala, veľa čítala, púšťala si svoju obľúbenú hudbu, dokonca každý deň tancovala. S láskou. Na klasickú otázku „ Ako sa máš ? “ odpovedala namiesto klasického „ Dá sa “ vetou „ Mám sa skvelo“. Strašne sa jej tento pocit páčil.
Dokonca aj jej Klaun bol šťastný. Prišiel k tomu síce neklasickým spôsobom, ale za to veľmi originálnym. Zistil, že dokáže fungovať zo svojou láskou a jej milencom v dokonalo vyváženom milostnom trojuholníku, že mu je tak dobre, že ich má rád a nechce to tak meniť. Všetci traja boli šťastný. A to bolo pre Ninu podstatné. Síce nepochopiteľné, vždy si myslela, že na lásku stačia dvaja, traja boli už mimo jej rovnice. A áno, myslela si to aj vtedy, keď bola dva roky milenkou zadaného chalapa. Ale to nebolo o láske...Aspoň nie medzi všetkými troma hercami v tejto hre.
Nina však Klauna neodsudzovala. Na to ho mala až moc rada. Chcela aby bol šťastný. A bolo jej jedno akým spôsobom, samozrejme, ak pri tom spôsobe nebude preťahovať malé deti, zvery alebo stromy. Klaun musí byť šťastný. Proste to tak muselo byť. V každej rozprávke to tak bolo. Nina síce už s rozprávok vyrástla, ale v tejto Klaunovej bude rada aj naďalej hrať svoju malú, bezvýznamnú rolu.
Jediné čo jej chýbalo k úplnemu šťastiu bola Lulu. V poslednej dobe nemala rada ich spoločné konverzácie. Boli prázdne. Netypické. Lulu nemala čas, Nina nemala chuť. Zlá kombinácia. Chcela ju zmeniť. Snáď sa jej to podarí, chce spať ich skvelý vzťah, chce jej ukázať Michala, chce jej všetko povedať. A chce sa s ňou opiť. Natvrdo, bez lásky.
A ešte chcela mať pri sebe Riška. V poslednej dobe s ním prežívala pomerne častý a dobrý duševný sex. Mala rada jeho chlapské myšlienky, jeho zmysel pre humor, a v poslednej dobe aj jeho vtipné komplexy. Bolo to predsa jej dvojča. Stále boli zrastený pupočnou šnúrou, ktorú nikto neprerazí. Chcelo to Absinth a billiard.
Celý jej svet mal ružové farby. Mala ružové myšlienky, ružový vzťah, ružový úsmev na tvári...Dokonca aj kufor mala ružový. Vždy túto farbu nenávidela. Nikdy neverila, že si ju niekedy obľúbi. Že sa jej bude zdať pekná, lákava, voňavá....Mala s toho osobný komplex, že sa jej presýti. Že ju to raz prestane baviť, a zase utečie. Spáli všetko ružové okolo nej. Dúfala, že teraz to tak nebude. Mala pocit, že tohto sa nepresýti nikdy.....
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
raduzik
1. 2.febuára 2011 18:51
Raz som povedala, že som našla nové synonymum slova zaľúbený. Hlupák. A nám hlupákom je fajn. Ak sa Nine rozplynie tá ružová spred očí (čo dúfam, že nie), tak ešte stále má svoju ružovú papuču, kufor a ak by bolo treba, ja mám aj ružové okuliare, také naozajstné. Ružová sa Nine nikdy nestratí, pokiaľ ju sama neodprace zo svojho života
Napíš svoj komentár