Nina mala dnes dokonalú náladu. Konečne bola doma, vodkovala s rodičmi a žrala už tretí kúsok torty. A bolo jej jedno, koľko za dnešok priberie. Úplne jedno.
Dnes si písala s Lulu. Strašne jej to pomohlo. Aj tých pár riadkov ju utvrdilo v tom, že je všetko presne tak ako má byť. Že je šťastná. Až na pár detailov je desne šťastná. Lulu sa zaujímala o jej chlapa. Nina v poslednej dobe strašne rada o ňom hovorila a každý musel počúvať jej slová chvály o tom, akého ma skvelého priateľa a aká je zaľúbená. Prd zaľúbená, ona je zamilovaná.
Dokonca aj Andrej o ňom počúval. Teda, skôr čítal, ale vážila si toho, že konečne, po kurva dlhej dobe, si dokážu normálne písať, bez lásky, bez hystérie. Bolo to strašne milé. Aj keď, Nina mala veľmi zmiešané pocity, hlavne pri prvej správe od neho a oslovení „Zlatko“. Aj keď vedela, že ho už nemiluje, niečo sa v nej pohlo. Tá časť jej JA , ktorá bola dávno vyliečená a pochovaná hlboko pod fialkami. Nebolo to ale pohnutie s lásky, milovala predsa Michala. Bolo to pohnutie spomienok. Tých pár pekných, začiatočných, kedy im ešte bolo dobre. Potom si však uvedomila, že teraz je jej lepšie. A tak to aj ostane. Navždy.
Vedela, že nikdy nebude nikoho milovať tak, ako Andreja. Nemyslela tým silu lásky. Ale skôr to čaro. Čaro bláznivej, mladej a nepoznanej lásky, kedy nevedela, čo robí ale robila to, a zisťovala skúsenosťami čo sa môže, čo sa nemôže a čo sa nesmie. Nina vedela, že Andrej bol jej Jakub. Tak ako Maťo bol Lulin Jakub. To, čo to pomenovanie znamená, nemusí okrem nich dvoch nikto vedieť. Oni vedeli najlepšie, čo to pre nich znamenalo. Ale stačilo. Teraz prišli Bystričania. Chlapi, ktorých milujú viac ako Jakubov, ale inak. Milujú ich rozvážne, menej bláznivo ako oni ich a oni milujú na nich všetky chyby. Obe dúfali, že je to to, čo v živote hľadali a že to už nikdy nestratia.
Kedysi Nina verila, že má rytiera svojho srdca. Škoda, že ten jej nespĺňal základné povahové vlastnosti stredovekej konzervy. Od veľkého, šľachetného, poctivého, verného a veľkodušného krásavca mal ďaleko. Ale za to smrdel a sral si do brnenia . Nikdy však nemala rada princov. Boli na ňu moc dokonalí a ona pre nich moc nedokonalá. Ak ste si to nevšimli, aj ona mala od princezny veľmi ďaleko. Nebola ani pekná, ani charizmatická a ani prieborne inteligentná. Proste to bola skôr šedá myška kráľovstva. Ale aj takým sa občas stane zázrak a zaľúbi sa do nich princ. Podľa neho dokonca na prvý pohľad. A tak aj Nina mala svojho princa. Udatného, silného, šľachetného, múdreho, krásneho a spoľahlivého. Zisťuje, že aj keď princov vždy zatracovala a prím u nej hrali rytieri, zistila, že vlastne všetko je úplne inak. Že jeden krásny modrooký princ, síce bez bieleho koňa, dokáže z nej spraviť najspokojnejšiu ženu na svete. A nesere do ničoho iného, ako je záchod.
Mala zvláštnu náladu. Chýbala jej Lulu, Elfka aj Riško....Napchala by si ich najradšej do jednej malej miestnosti a svorne by sa krásne opili. A tancovali pri tyči. Ako naposledy.
Písala jej aj Bosorka. Žena, ktorú Nina miluje, takou materinskou láskou, je to pre ňu anjel, ktorý jej strašne veľa dáva, veľa sily, pozitívnej energie a hlavne sebadôvery. Nina jej kedysi veľmi ublížila, keď nezabránila Bosorkinmu chlapovi aby sa do nej zamiloval. Nina to nechcela, ale nevedela tomu zabrániť. Aj keď s nim nikdy nič okrem najdôvernejších rozhovor a pár milostných básni od neho nemala, ale aj tak Bosorke ublížila a ona to vedela. Ale anjeli sú skvelý v tom, že dokážu odpúšťať. A preto si ju už nikdy nepustí a už žiaden chlap nikdy nerozbije ich priateľstvo.
Dnes Nine napísala, že je prudko návyková, a že ten, kto ju raz spozná, nevie bez nej žiť. Ninu to desne potešilo, zdvihlo jej podkopané sebavedomie a hneď mala úsmev na tvári. A ani jej vyrážka na čele jej už tak náladu nekazila.
Dúfala, že aj Michal sa prudko nakazil a nikdy nebude chciež bez nej žiť. Lebo Nina nechce. Nechce byť bez neho a nechce byť s nikým iným.
Tento fakt však ostatní akosi netolerujú. Jožo sa stále sere, že akého ma Nina chlapa, hľadá na ňom všetky možné chyby, ktorými Nine dokáže, že si zaslúži lepšieho. A to Michala ani nepozná. Nina ho ľutovala. A to je už dokonca aj šťastne zadaný, ale na Ninu vraj aj tak nikdy nezabudne...a to spolu ani nikdy nič nemali, len asi 1500 rp a mesiac chatu na fb.
Aj Dávid sa jej ozval. Dnes idú spolu von. Nina sa už nebála. Vedela, že Michala miluje a preto môže isť s Dávidom von s kľudným svedomím, aj keby sa čokoľvek stalo, ona Michala nesklame. A k Dávidovi už vôbec nič necítila. Asi už len brutálnu náklonnosť vo forme kamarátstva, kedže si vždy geniálne rozumeli. Len či to bude tolerovať aj on.
A aj Klaun jej chýbal. Len sa choval desne divne. Tak detsko, nerozumne, zamilovane. Robil chyby, ktoré si však uvedomí až neskôr. Dufajme, že potom už nebude neskoro. On s toho raz vyrastie a potom bude priam dokonalý človek.
A tak sa Nina išla obliecť, obtiahnuté nohavice doplnila korzetom, aby vynikli jej prsia, vždy keď ho má na sebe, chalani sú k nej milší. Vedela, že teraz provokovať nechce, ale padlo jej dnes dobre, keď ju niekto pochválil, snažil sa zbaliť, ale ona s kľudným, zamilovaným hlasom povedala – „ Nemám záujem, ja mám toho najlepšieho chlapa na svete.“ Skvelo sa jej to počúvalo s vlastných úst.
Prvé dojmy niekedy veľmi klamú. Aj prvé slová. Aj prvé momenty. Čím dlhšie však ochutnávate, tým viac Vám to chutí, aj keď prvé sústo sa len nedôveryhodne prevaľovalo vo Vašich ústach. Keď si však Vaše ústa na tu chuť zvyknú, je šanca, že sa do nej zamilujete a budete ju chcieť jesť stále. Len treba mať dobré zásoby.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
raduzik
23. 2.febuára 2011 19:32
Klaun je len dieťa. Nechcem ho obhajovať, alebo tak. Ale deťom by mali zakázať zamilovať sa, pretože sú príliš malé na to, aby sa potom dokázali vyrovnať so stratou lásky.Každý robí chyby a Klaun tiež. Raz z toho vyrastie, ale dokonalý nebude, bude rovnaký a s rovnakými chybami, ako je teraz ... ale možno bude dokonalo milovať.
Napíš svoj komentár