Mám 21 (môj otec mi ale vzhľadom na to, že som ročník 92, obľubuje už od januára pridávať rok navyše, takže vlastne 22) a doteraz som sa doktorom viac či menej vyhýbala. Prešiel však rok odkedy som bola naposledy u zubárky a preventívka začínala byť nutnosťou, tak som sa tam včera vybrala. Dlhé roky (21) som hrdá na to, že nemám ani jeden kaz, včera to však začalo !
Normálne mám prvú plombu. Je biela a ani ju nevidno (bodaj by ju bolo, keď ma stála 31€), ale ja ju cítim a viem, že už nie som plomba virgin anymore ...
No big deal, hovorím si. Mám na to už asi vek alebo čo. No ale druhá vec, ktorá ma kvári už dobrý mesiac a vzhľadom na to, že študujem ďaleko od svojho bydliska a zároveň od rezidencie mojich (viac či menej mojich) doktorov, musela som ju posúvať do neurčita, kým neprídem back home, je nejaká neznáma očotída. Nevedno, o čo presne ide, oči občas štípu, občas ich zahltia karpiny, často slzia no a tak. A dnes mi doktor cez oči hovorí, že možno aj alergia. A ja mu, že nemožno. Tak sme sa chvíľu doťahovali, kým som si od neho predpis na tie kvapky, ktoré sú mojou poslednou šancou na odvrátenie jeho nemožnej teórie o alergii, zobrala a budem veriť, že tak ako po celý svoj doterajší život (21r.), tak aj naďalej zostanem zarytou a skalopevnou nealergičkou, lebo to ja som !
No a tak si hovorím (a aj vám), že ľudia, dójde na psa mráz a asi fakt netreba návštevy u lekárov podceňovať. Samozrejme, pozor aj na hypochondriu, vraj je v súčasnosti obľúbenejšia ako tá opačná diagnóza, ktorá postihla aj mňa, ale už sa z nej snažím dostať - mnesatonemôžestať.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár