To nam som mala vsetko co ma tesilo,co mi usmev na tvari neraz vycarilo..
To ty si bol tym kto ma rozosmial a s tebou mal clovek pocit ze nie je nikdy sam. A dnes..ked prides a nieco povies mi,je to bud vycitka alebo ticho si. Obcas ked sa mile slovo zoci a tvoj usmev vsetko zaleje,tesim sa..no iba chvilu a potom zistim ze za tym nieco je. Ty si jeden z mala ktoremu pomozem vzdy a rada,no za cenu usmevu ktory mi inak nedas, to neziadam. Je mi smutno ze to takto skoncilo,no vysvetli mi niekto preco to tak skoncilo? a ja uz neviem ci sa ti stale chcem pozriet do oci..mozno to bude takto lepsie,ked ta nezocim. A udrziavat smutne umele usmevy,aby sme si mysleli ze nie sme dospeli.No jeden z nas dospel a mozno obaja,ja sa teraz pytam,len ty?ci aj ja?...je tazke nieco povedat,ked pocuvas len co chces,a rozmyslat ci sa vratit spat planujes. Je tazke mat svoj svet a vediet ze pomaly odchadzas von,a ja mozem kricat no hlas zastavi ten hlucny zvon,ktorym mi ty zvonis a len divas sa..a ja vidim .... ze to skryvas sa.Uz nechces viac pocut moj vesely hlas a ja len rozmyslam ci vrati sa mi zas...
Je tazke usmievat sa na teba a ukazovat ze tesim sa ti,ked viem,ze ten krasny NAS cas sa uz nikdy nevrati...
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár