-by Todd Hertz)
Od roku 2005, kedy bolo vydané ich rovnomenné debutové CD, Flyleaf si spravili meno medzi fanúšikmi hard rocku všade. Vyrazili na turné s Disturbed, Stone Sour a Three Days Grace. Tiež sa dva krát objavili na Korn"s Family Values Tour. Minulú jar predstvili Justice & Mercy Tour so Skillet a toto leto sa ich singel "I"m So Sick" objavil v Live Free Or Die Hard.
No za úspechom kapely je príbeh dramatického odovzdania sa Bohu hlavnej speváčky Lacey Mosley. V exkluzívnom igniteyourfaith.com interview, IYF redaktor Todd Hertz hovoril s Lacey o jej minulosti a jej viere.
Aké boli tvoje teenargerské roky?
Trpela som veľkou nesebaúctou a depresiou, a veľmi som sa nenávidela. Myslím, že sa to prenieslo do vzťahov s inými ľuďmi. Každého som nenávidela. Môj život doma bol zlý. Aby som sa z toho dostala, v trinástich som začala brať drogy. Keď som mala šestnásť, všetko sa vyvrcholilo. Musela som sa odsťahovať z domu, lebo ja a moja mama sme každý deň bojovali. Bojovali sme slovne a psychicky. Bolo to veľmi násilné. A tak som sa musela odsťahovať preč a žiť s mojimi starými rodičmi.
Keď som sa tam prisťahovala, nemala som možnosť užívať drogy ako predtým. Nezapadla som. Okrem toho, naozaj mi chýbali moji bratia a sestry. Ľúbila som ich, veľmi, a každý deň som sa o nich starala – teraz som ich vôbec nevidela. Tiež som stratila svojho chlapca, ktorého som mala tri roky. Úprimne, stratila som dôvod každý deň sa prebúdzať.
Chodila si vôbec do kostola?
Moja stará mama chodila do kostola. Najprv ma nenútila chodiť do kostola, pretože som tam vážne nechcela ísť. Bola som rozhodnutá neveriť v Boha. Mala som vážny problém s kresťanmi. Nenávidela som každého, kto som cítila, že nevedel aké to bolo byť ako ja. Hocikto, kto vyzeral, že neskúsil to čo ja mi pripadal naivný. Ktokoľvek, kto vyzeral byť skutočne šťastný sa mi zdal falošný – obzvlášť kresťania. Proste ma naozaj strašne štvali.
Obrázok s kresťanskou tematikou, ktorý som videla vyzeral odsudzujúco a pokrytecky. Vždy keď niekto hovoril o tom, aké je byť kresťanom, okamžite som ho vyzvala. So slovami, “Takže, ty veríš v Boha, tak prečo sa stalo toto? A prečo sa stalo tamto? ” A, samozrejme, nedostala som žiadne odpovede, lebo deti, ktoré som vyzývala nevedeli prečo veria v čo veria.
Zlepšili sa veci u tvojich starých rodičov?
Stará mama a ja sme veľa bojovali. Bola som taká nešťastná. Jedného dňa som sa rozhodla zabiť sa. Keď som prišla zo školy domov, v deň kedy som to chcela spraviť, moja babka mi začala hovoriť, že by som mala ísť na stredajšiu večernú bohoslužbu. To mi, samozrejme, nesedelo. Pohádali sme sa. Bola šialená a rozhodla, že už nebudem fajčiť cigarety. To bola veľká vec. Kričala som, “Nikdy! ” Ona sa so mnou ďalej hádala o tom, aké dôležité bolo chodiť do kostola. Len aby prestala kričať, povedala som, že pôjdem do kostola.
Šla si?
Hej, šla. Na omši, kazateľ začal svoju kázeň, ale prestal. Povedal, že cítil, že Boh chce, aby hovoril o rodine. Tak začal rozprávať o tých zmätených rodinách. V podstate opísal môj život. Bola som vážne znepokojená a myslela som si, “Toto je divná vec. Je to len náhoda. Musíš odtiaľto vypadnúť. Potrebuješ odtiaľto vypadnúť. Potrebuješ odtiaľto vypadnúť; Potrebuješ odtiaľto vypadnúť.
Tak som sa zodvihla a odišla k dverám. Tento muž, diakon v kostole, ma schmatol za rameno a vraví, “Pán chce, aby som s tebou hovoril. Nikdy si nepoznala svojho pozemského otca. Boh ti bude lepším otcom, než by ktorýkoľvek pozemský otec mohol kedy byť.” To ma trochu šokovalo. Bola som tam troche primrznutá.
Teraz, nič, čo ten chlap povedal ma nemohlo presvedčiť, aby som verila v Boha, pretože mi bolo jedno, že nemám ocka. Ale chlap pokračoval. Začal hovoriť o mojej bolesti a o všetkom, čím som si prešla. Povedal to, akoby som vedela, čo tým myslí. To ma udrelo do srdca a moje srdce sa zlomilo. Potom povedal, “Chceš, aby táto bolesť odišla? ”
A ja, “Samozrejme, že chcem.”
On odpovedal: “Boh chce vziať tvoju bolesť. Ježiš zomrel, a tak mohol vziať tvoju bolesť na svoje plecia, takže by si nemusela cítiť bolesť. Odpustil ti všetky hriechy.”
Potom sa za mňa modlil. Zatvorila som oči a cítila som mier, po prvý krát v mojom živote. V okamihu, keď povedal slovo mier, proste som ho cítila a celá moja záťaž sa zdvihla. Videla som samú seba, takú aká som bola a tiež som po prvý krát pocítila Božiu lásku. Videla som rozdiel medzi tým, kto som bola ja, a kto je Boh, a aké hrozné to bolo. Videla som všetko moje zlo, ale cítila som sa objatá Bohom. Bolo to akoby Boh hovoril, “Milujem ťa presne takú aká si. Milujem ťa s celou tvojou minulosťou, všetkými tvojimi chybami, tvojím hnevom voči mne. “ A všetko, čo odo mňa Boh chcel, bolo veriť, že ma miloval. Hneď potom to nebolo o veciach, ktoré som potrebovala zmeniť, alebo vzdať sa. Chcel len, aby som verila, že ma miloval. Môj život sa od toho dňa veľmi zmenil.
Menila si svoj život pre Boha postupne?
Och, áno. Nevedela som nič o Biblii. Ale keď som ju začala čítať, bola som taká hladná po Slove, a chcela som vedieť čo Biblia skutočne povedala. Keď som ju začala čítať, všetky kúsky a zlepili dohromady.
Avšak, stále som drogovala. Našla som veľa spôsobov, ako ospravedlniť, čo som robila. Ale kúsok po kúsku, Boh mi hovoril, “To je kto si bola a nie kým chcem , aby si bola. Môžeš ísť svojou cestou a ja ťa budem stále milovať, ale ja mám pre teba inú cestu. Ak budeš kráčať touto cestou a pokračovať v tomto živote, nedosiahneš všetky tie dobré veci, ktoré som pre teba naplánoval.” To bola veľmi ťažká vec, ale môžem ti povedať, jediný spôsob, ako som to dokázala, bol, ak tu je Boh, ktorý mi s tým pomohol. Bola som veľmi sebecká a veľmi egocentrická a veľmi seba deštruktívna.
Zmizla tvoja nenávisť k ostatným?
Okamžite. Keď sa ten diakon za mňa modlil, videla som, že láska, ktorú som cítila k môjmu chlapcovi, čo dokonca k mojej rodine bola nič v porovnaní s Božou láskou ku mne a ku všetkým. Vidiac, že Boh ma miloval napriek hrôze, pomyslela som si, “Kto som, aby som hovorila čokoľvek o komkoľvek druhom? Kto som, aby som nenávidela kohokoľvek, ak ma Boh miluje napriek mojej hlúposti? Láska bola to, čo ma udrelo najsilnejšie. Cítila som odpustenie.
ORIGINAL INTERVIEW
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
dobre si to prelozila, paci sa mi to. ale anglina je anglina. tym ktori vedia anglicky odporucam aby si to prelozili v originale. lebo proste nech su veci akokolvek dobre prelozene, nemaju takeho ducha a necitit z nich to, co v originale.
lacey je kuul. aj stevie