včera som sa normálne rozprávala s našou návštevou, hovorila som moje myšlienky, zážitky a tak podobne. prišiel otec, a všetko čo som povedala spochybňoval, robil si z toho srandu, urážal ma, obvinil ma že len klamem, ponáral ma stále dole a dole. ja som hovorila, že to všetko čo hovorím je pravda, že on to nemôže spochybniť, kedže pri tých všetkých veciach nebol a tak. no on si nedal povedať a začal na mňa ziapať že si len vymýšľam, smial sa mi do ksichtu, všetci sa na to pozerali, ja som dávala rozumné argumenty, no ani to nepomáhalo. ponižoval ma strašne. tak som odišla. neskôr som od mamy dostala naziapané, že ako sa to správam ku otcovi, že aké som hnusné a nevďačné decko, že tak mi treba. nechápem. dnes som si pozerala telku a len tak som odbehla a vrátila som sa a on mi ju začal prepínať a mu hovorím, že oci, ja som tu pozerala film fajný. a začal strašne ale veľmi strašne na mňa ziapať že čo si to dovoľujem že jeho to nezaujíma a nech vypadnem, tak som sa s údivom otočila a bez slova som odišla preč. v tom momente na mňa zase mama vyletela a tiež na mňa naziapala. a ja vlastne vôbec netuším prečo. s nikým som sa nehádala, nikoho som neurazila, nikomu som nič neurobila, oni sú na mňa zlí a klamú o mne a na koniec kto za to všetko mňže? kto je zlý? JA. veď jasné, kto iný je lepší na psychické týranie, ako ja? ? ?
a to je aj tak jedno.
a sorry ak sa to niekomu bude zdať nepodstatné, veď to aj je nepodstatné, len som to zo seba potrebovala vypustiť vonku.

 Je to možné?
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
ratsanares  12. 4. 2009 12:39
chod von a hladaj priatelov... alebo samotu...
2 
fotka
lafoncepansy  12. 4. 2009 13:15
poznám
3 
fotka
zipporah  12. 4. 2009 14:56
rodič akoby si jednu vec neuvedomoval... že jeho dieťa rastie a že sa mení, ale on sám sa nemení, je stále rodičom... tam dochádza k bode konfliktov, keď si dieťa uvedomuje veci, ktoré predtým nevidelo, alebo nebolo zrelé na riešenie problémov a začína robiť niečo preto, aby zmenilo rodičov k lepšiemu, lebo vie (každý iný vie), že je to cesta k zlepšeniu... ibaže ty rodičov nezmeníš, sú to márne pokusy... viem to... môžeš však spraviť to, že ty budeš pokračovať vo vlastnej sebarealizácii a potom oni... ak im na tebe záleží, si raz uvedomia, uvidia to, že svoje dieťa už ani nepoznajú a že je načase vo vlastnom vnútri niečo zmeniť, aby sa mohli k tebe priblížiť znovu, mať ťa v náručí, ako keď si ešte bola maličká...
4 
fotka
dnbprincess  12. 4. 2009 15:00
viem o com rozpravas ...
5 
fotka
dhampir  12. 4. 2009 18:39
u mna je o velmi podobne... j otec sa nachlasta a potom sa do mna obuva hoci mu nic nerobim... proste je az vidno ze si na mna hlada nejaku hlupu zamienku aby mohol ziapat... stale mi vyhadzue na oci to co neviem robit a nepozera na to co viem a co som dokazal... pre neho je to nepodstatne... ale mna sa zastane aspon mama.....
Napíš svoj komentár