dlhovlasý, čierny otec...
ja, matka s roztrhanými pančuchami...
a náš syn! to hovädo malé zasraté, čo nedokáže zohnať jednu cigaretu!
vlasy vejú vo vetre života, rodiny, NÁBOŽENSTVA............
nezhubná huba plná zubov čo uhryznú do každého jej slova. a potom TRESK! hodiny sa valia v rozpore s časom. čo je čas? teizmus ľudstva, pričom ich správca je....
HOVNOOOOOOOOO!
choď už konečne kúpiť tie zemiaky, a ty, čo kradneš počkaj na moju, na NAŠU slávu oslavnú v náručí slobody.
nesúmerné?
nezrozumiteľné?
ja za to nemôžem, prepáč že ma chceš poslať preč, prepáč že ťa dokážem prekuknúť, že ti vidím do duše, že......
že viem aj to, o čom TY nemáš ani páru.
tak kde si synček môj?
a manžel sa niekde fláka po baroch či očistcoch. (na tom vlastne ani nezáleží)
hľadám východ z tohto sveta, vlak, čo ma odvezie niekam do diaľav vesmíru. tam, kde sa konečne budem mať dobre. aj keď teraz je to...
je to...
no
je to lepšie?
stredné?
či ako to nazvať?
domov-ako nazveš svoj domov?
rodina?
voľnosť?
slobodné rozhodovanie, kde ti nikto nekáže ako máš žiť?
láska k niekomu?
alebo závezok?
alebo puto?
nemám nič.
ANI LEN SEBA NEMÁM!
aj keď v podstate mám všetko.
tak mám? nemám?
odbočujem....
Úvaha
Komentuj
4 komenty k blogu
1
simonkaaaa
7. 10.októbra 2008 17:57
zvlášto zvláštne...nepochopiteľne napísané pochopené
2
no ja v tom vidim jednoducost, priamost... a ked chces tak ti odpoviem na tvoje otazky. staci sa opytat... snad to viem..
3
je to napisane velmi abstraktne pre mna myslim ze clovek ktory to chce prchopit musi vediet citat medzi riadkami...
no mne sa to paci myslim ze viem o com to je... dakujem ti za tento blog..
no mne sa to paci myslim ze viem o com to je... dakujem ti za tento blog..
Napíš svoj komentár