Baba a Bubo ich priviazali ubuksieťkou z ubukstromu k malému košíku na orechy. Pred odchodom ešte poprosili Alalu, aby im dovolila odtrhnúť jej pierko. Rozlúčili sa s ostatnými bambrlíkmi, ktorí len užasnuto hľadeli za nimi a vydali sa k Vrchu. Svoj nový vynález si niesli na špagátiku, ako dnešný balón. O tom potom..
Išli dlho, predlho, až sa pred nimi napokon črtal Vrch. Obaja naskočili do košíka a ubuky ho začali nadnášať a pritom si veselo spievali. Niečo ako nezosúladené spevavé pokriky malých dietok. Hovorilo sa „ty umbúk!“. Zrejme to však povedal niekto, kto jedol horúci krumpeľ, lebo odtiaľ vzniklo „humbúk“.
Ako stúpali vyššie, nadšene sa dívali na oblaky nad sebou. Bubo už nebol smutný, oči mu žiarili a nedočkavo skackal. Onedlho ich zahalili oblaky a Baba začal mávať pierkom z Alaly. Obláčiky sa na neho lepili jeden za druhým. Baba teda skríkol na ubuky, nech prestanú nadnášať. Ubuky však boli malé a neposlušné, najmä keď boli pokope. Bubo kričal: „Pomóóc!“ No Baba sa zachoval statočne, vyskočil Bubovi na plecia, uvoľnil ubuksieťku a prikázal im: „A von!“
Ubuky vyskakovali jeden za druhým a v očiach mali výčitky. Prísnosť však zabrala a košík s bambrlíkmi začal klesať. O tejto príhode sa veľa hovorilo. Bambrlíkom aj iným tvorom zneli v ušiach dve veci - „Baba“ a „A von!“. Volali ho babavon. Odtiaľ vzišlo dnešné balón.
Keď pristáli, ihneď sa ponáhľali k nore. Baba niesol v ruke pierko z Alaly plné oblakovej vaty, Bubo niesol babavon plný spievajúcich ubukov. Bambrlíkovia z celého Bambrlíkova ich nadšene vítali pri nore. Baba však utekal podať pierko Alale. Tá si ho upevnila na ranené krídlo.
Zažiarila jasne ako východ slnka a postavila sa. Bola plná síl a vďačný pohľad obrátila k Babovi. Povedala: „Želaj si niečo, bambrlík, a ja ti to splním.“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár