Aj by som si poplakala, ako som na tomto svete sama, ale nechce sa mi. Hlavne preto, že viem, že to nie je pravda aj keď sa teraz tak trochu cítim. Mohla by som niekomu zavolať, že mi je blbo a trochu sa vykecať, prípadne nechať utešiť, ale, ani neviem prečo, to nespravím. Večne druhým vešiam na nos, čo ma žerie a tvárim sa, ako keby som mala tie najväčšie problémy sveta. Už sama sebe tým leziem na nervy, čo ešte tým ostatným...
Teraz mám nejako pocit, že si všetci za mňa našli náhradu a akosi ma nepotrebujú. Ani na to nemám dôvod, len mi tak je...ja sa totiž potrebujem cítiť dôležitá a potrebná. Potrebujem, aby mi ľudia dávali najavo, že im na mne záleží a dôverujú mi a tak. Je to sebecké, egoistické, naivné a dávam tým najavo, aká som rozmaznaná...a je to snáď jediné, čo s mojím hormonálno-fyzickým stavom nesúvisí.
Mohla by som túto nanič náladu riešiť ako jedna moja kamarátka, ktorá keď má blbý deň, proste na všetkých vrčí a šteká a na druhý deň je zase dobre. Ale ja som ťava, ja proste odignorujem, že mi je blbo a snažím sa, aby mi bolo fajn...potom sa nazbiera už dvadsiata piata hovadina a je mi takto na nič. Je to trochu zúfalé, nie?
Aj by som sa napchala čokoládou, orieškami, keksami, koláčmi a neviem čím ešte, ale môj žalúdok by asi veľmi nesúhlasil...tak sa napchajte za mňa. Ja sa trochu nazajtra vyspím a uvidíme, „aký príde deň“...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
tatianka
13. 12.decembra 2007 19:33
aj mne tak byva
2
to co si pisala, neposobi rozmaznano...presne tak sa citim aj ja..ako keby si nasli za mna nahradu..ale pritom to tak vobec nie je...mam z teba dost zmiesane pocity..ako keby si citila to co ja..
4
Zajtra bude taký istý deň ako dnes. Zmeniť to môžeš ty tak, že proste za tými ľuďmi pôjdeš. Kamarátstvo je vzájomé, niekedy vyhľadá on teba a niekedy ty jeho
Napíš svoj komentár