Celé tie dlhé mesiace sa už nepoznáme Ten falošný úsmev bez úplného kľudu Dni plynú a my sa vopred posúvame Aj na úkor nekonečne silného sľubu Stojíme za okrúhlym rohom ostrej hrany V myšlienkach plávame len tak bezcieľne Deň za dňom sa už strieda bez zábrany A každým ránom je to večer znovu márne Myslíme na nemožné v každej chvíli Lezieme cez prekážky bez malej pomoci Máme pocit akoby sme sa len stále bili A nakoniec sme aj tak v smutnej moci Čas pre náš svet je už v nedohľadne Tam v diaľke máme nový úkryt ako každý Tvárime sa že je všetko v poriadku hlavne Veď ono to malo byť že vraj len navždy Báseň 1 0 1 0 0 Komentuj