Prečo je život taký nevyspitateľný? Jeden deň úplne úžasný a na druhý krutý strastiplný a bolestivý? Jedno ráno sa človek nemôže nabažiť čerstvého vzduchu v pľúcach a iný deň ma chuť lahnuť si do napustenej vane potopiť sa a nedýchať...
Kráčame ako vojaci pochodom vhcod, ľavá,pravá,ľavá,pravá.....
Šlapeme po všetkom peknom, a tí okolo idúci šlapu po nás a našich snoch a túžbach.
Ako ľudia sme voči sebe zlí a netolerantní. Stávajú sa z nás egoisti, utekáme si za svojím stoj čo stoj a je nám jedno či pri tom zbúrame po ceste snehuliaka alebo stenu či ľudský život.
Meníme priateľstvá partnerstvá a známych, bez mihnutia oka zabúdame na to pekné čo sme zažili no žiaľ to zlé si nosíme v srdciach skoro celý život.
Je mi zle so všetkého, zo samej seba, zo všetkého čo som kedy posrala a čo ešte v budúcnosti poserem.........

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
ronny  24. 2. 2009 21:57
lebo je to tak priznacne pre ludske plemeno..
2 
fotka
moniqas  25. 2. 2009 01:06
neboj.. zajtrajsok bude lepsi
3 
fotka
elwinko  25. 2. 2009 10:06
život je o tom, čo si poserieš...tak za to musíš niesť následky...niekedy je to jednoduchšie opravené a inokedy to spustí ďalšiu lavínu...nezastaviteľnú...a koľkokrát hľadáme riešenie, tam kde je neskoro a tam, kde treba pridať...nerobíme nič...
Napíš svoj komentár