Bol raz jeden chlapec... nenápadný a tichý.... vôbec ma nezaujal ani ničím neokúzlil... spoznali sme sa čistou náhodou keď sme boli s mojou kamarátkou hrať biliard... vymenili sme si čísla len kvôli jednej knižke ktorú mi mal požičať... raz sme si začali písať potom sme sa stretli a neskôr sme spolu začali chodiť...ani neviem prečo, lebo som ho nemala rada... po krátkom čase mi povedal že ho prevelili do Malaciek (vojak), 1.12. 05 mi odišiel preč a ani mi to nejak nevadilo.... po 3týždňoch prišiel domov... boli sme spolu kým mi zase neodišiel... neskôr som si uvedomila že som sa zamilovala.... zamilovala tak že by som nikdy neverila že som niečoho takého schopná... boli sme spolu prvý rok a on stále robil v MA.... behal hore dole každý týždeň...bolo mi s ním úžasne...hádali sme sa len keď zabudol na nejaké to výročie...a keď bol dlho v MA.... Boli sme spolu Dva roky na diaľku...a celkom to klapalo... Silou mocou som chcela aby sa nechal preveliť do MT, veď tu býva tak by to bolo lepšie pre všetkých... 1.1.07 ho prevelili do MT nastúpil tu a začalo to ísť dole vodou... stále sme sa hádali, prestali sme si rozumieť a po ¾ roku sme sa rozišli.... Mala som ho strašne rada a on mňa... už spolu nie sme 3mesiace a stále sa stretávame.. rozprávame o všetkom... Ja mám už iného...ale neviem či budem ešte niekedy vedieť niekoho tak milovať ako som milovala jeho... dala by som čokoľvek za to aby to bolo všetko také ako pred tým... ale to sa už nedá... Bojím sa že som od seba odohnala naozaj tu spriaznenú dušu ktorú ma každý človek niekde na svete... a bojím sa že si to uvedomím až keď bude neskoro.... Prečo sú tieto vzťahy také zložité??? Vôbec neviem čo cítim, čo chcem a po čom túžim.... mám chuť odísť niekde ďaleko kde budem sama a nikto ma tam nebude poznať..... začať nový život... úplne nový život... sama.... ďaleko...........................................................................................................................................................................................................................................................................................................................

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
janulka3112  3. 9. 2007 14:52
neboj zle casy pominu a opat ti vyjde slniecko... zivot je o tom, ze ziskavame a zaroven stracame. chcela si ho blizsie a to vasmu vztahu len pohorsilo. Z toho si nic nerob...mozno vas osud da este niekedy dokopy. Hlavne si vycisti srdce a bud chvilku sama...taka ocista ti len prospeje...lebo ked nelubis svojho noveho priatela, nedavaj mu zbytocne nadeje, aby si opat nezlomila niekomu srdce. Potom by ta to mohlo trapit...uzivaj si zivota a laska k tebe pride, ked to budes najmenej cakat... vela stastia
2 
fotka
ujo361  19. 9. 2007 22:16
Tak toto ma trošku dojalo, lebo v tom tvojom príbehu vidím trochu aj z môjho, čo trochu trochu viac, s tým rozdielom že ja som dopadol ináč, stratil som milovanú osobu kvôli klamstvu, ktoré sa premenilo na nenávisť, chcem ti týmto povedať že vaša láska nezanikla niakým podobným krachom ako moja-teda klamstvom, a preto nieje dôvod zabuchnúť pred touto epizodou dvere, čas to vyrieši, a ako sa hovorí stará láska nehrdzavie, asi toľko.
Napíš svoj komentár