jej srdce sála prázdnotou.
Modre oči sú už priezračné ako voda,
tých sĺz čo pustila preňho je možno škoda...
Nepochopená v diaľke stratená hľadá samu seba
udupanú v zemi ako malý kúsok z neba...
Dušu požiera temnota a jej zrak zahalila slepota...
V tme zakopáva o život a túži po tom aby sa všetko skončilo.
Depresia je jediná čo sa s ňou baví
a peklo a smrť ju vábi...
S úsmevom na tvári do pripaste skáče,
pretože vie že nik pre ňu nezaplače.
Na hlboke dno padá ako dom z karát sa skladá.
Rachot a praskanie kostí....
Peklo jej dušu už hostí...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
16. 11.novembra 2017 16:59
Emáčka vydrbaná!
Napíš svoj komentár