Mám partiu. Sme štyri. Bývalo nás päť, ale rovná 20% DPH musela byť zaplatená. Presne jedna pätina.
Včera sme mali malú neplánovanú dámsku jazdu. Popíjali sme šampanské, pozerali komédiu a Šarlota tam nebola. Ležala doma s chrípkou. Chúďatko moje.
A ako sme tam sedeli tri na gauči, rehotali sa na filme, niečo som si uvedomila. Že mi Šarlota chýba. Že sa všetky veľa smejeme, že film je vtipný, ale moje prítomné kamarátky sa smiali aj na scénach, ktoré mne vtipné neprišli, zdali sa mi otrepané, predvídateľné, lacné. A naopak, ja som sa smiala na dvojzmysloch, slovných hračkách a narážkach, ktoré ony nepostrehli. A preto mi chýbala Šarlota. Lebo ona by sa smiala so mnou. Viem to. Poznám ju. Ona je ako ja.
A uvedomila som si ďalšiu vec. Že si rozumieme s ľuďmi s ktorými máme niečo spoločné, lebo v nich vidíme seba. Že Šarlota má rada rovnaký druh humoru ako ja, máme zopár spoločných obľúbených kníh, že máme veľmi podobný vkus v chlapoch.
Že kamarátka, ktorú som stratila naposledy, lebo padla ako daň za chyby na oboch stranách ma už nemá rada, lebo som od nej odrazu príliš odlišná.
Že s Šarlotou sa mi deje opačná vec. Obe sme sa v poslednom čase veľmi zmenili. A sme si čím ďalej tým väčšmi podobné. A ja mám hrôzu z toho, že nie som až taká jedinečná ako som bývala...
A mám strach z toho, že nie som najlepšia na svete, najúžasnejšia, že Chalanovi, ktorý nadával na Kurta Cobaina sa páči ona...
Že napriek tomu, že Šarlota nemá podľa vlastných slov s Chalanom ktorý nadával na Kurta Cobaina nič spoločné, aj tak niečo v čom sú rovnaký nájdu.
Že ako som povedala Šarlote pri debate o tom, čo všetko máme my dve spoločné (narážajúc na rovnaký vkus), je toho „...až priveľa“.
Všetci sme Narcisovia. Ľúbime keď si s inými rozumieme, keď sa nám páči to isté, keď sa smejeme na tých istých scénach vo filmoch, počúvame rovnakú hudbu. Ľúbime, keď nám niekto robí spoločnosť v našej jedinečnosti. Vidíme v iných seba a práve ten kúsok seba tak veľmi ľúbime.
Nemôžem stratiť Šarlotu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár