Mám kamarátky. Jednu úplne najlepšiu, málinko skoronajlepších, zopár fakt dobrých kámošiek a strašne veľa obyčajných kamarátok. A ešte mám jednu, ktorá má samostatnú kategóriu. Je môj strážny Anjelik. Poznali sme sa dlho dlho, ale akosi sme sa obchádzali. A potom mi spadla z neba, keď bolo veľmi zle a pomohla mi vyviaznuť z obrovského množstva komplikácií. Nebol to ani tak zámer, ale vesmír s jej pomocou všetko zariadil.

Anjelik konečne prišla na víkend domov a ja som sa nemohla dočkať jej spoločnosti. Naše akcie bývajú skvelé. Bavíme sa, bláznime sa. Je to jediná z mojich kamarátok, ktorá je dosť uletená na to, aby so mnou tancovala v sobotu večer o pol desiatej v našom malom diskotékovom bare, ktorý je o tomto čase ešte úplne prázdny.

Piatkový večer začal skvelo. Doma sme si dali trošku ružového vína. Milujem ružové. Po dlhej ceste vínko vyprchalo. Prešli sme na tequilu. Pekne pomaly. Každý šot sme pili na dvakrát a zas až tak veľa ich nebolo. Noc veselo pokračovala, stretávali sme kamarátov, kamarátky, známych, platonické lásky, veselo sme švitorili a bavili sme sa.

Noc sa nebadane prehupla v „nadránom“, nás vyhnali z krčmy z ktorej nás predtým ešte nikdy nevyhnali, lebo zatvárali.
Pobrali sme sa pomaly domov. Ja, Anjelik a Futbalista. Hmmm... Ťažko definovať čo je medzi Anjelikom a Futbalistom.
Takto: Anjelik má vzťah. S Cudzincom. Ale Cudzinec je momentálne v cudzine. Ľúbia sa. To viem. Lenže vzťahy na diaľku sú ešte komplikovanejšie než bežné vzťahy.
Futbalista má tiež vzťah. Lenže Futbalista rozhodne nie je typ verného priateľa, ktorý by frajerke zniesol aj modré z neba.
A kedysi veľmi dávno sa Anjelik zaľúbila do Futbalistu. A bola presvedčená o tom, že sú si súdení. Futbalista jej dával nádeje. Roky sa nie a nie ani rozísť, ani zísť...

A ja hlúpučká som ich nechala nadránom odísť spolu, mysliac si, že aj keď majú už svoje svety, majú si čo povedať.

Anjelik mi volala na druhý deň. Veru si mali čo povedať. Dokonca až toľko, že Anjelik spala uňho. Áno, uňho. Nie však s ním. Ale celkom nevinné to tiež nebolo. Bozkávali sa.

Anjelik sa cítila vinná, hlúpa, zlá... A mala prečo.
Ohrozila vzťah. Nikdy Cudzincovi nepovie čo sa stalo. Nemohol by jej už nikdy veriť.

Otázka však znie, komu ešte veriť môžeme? Keď niekedy nemôžeme veriť ani len samy sebe..?

Každý robí chyby. Všetky moje kamarátky, ja a aj Anjeliky sa občas potknú. Chyby nás však majú posunúť, poučiť, nedovoliť aby sme ich opakovali. Dúfam, že aj toto bola lekcia.

Kým sa všetko toto udialo, niekde v cudzine spal Cudzinec a sníval o svojej milovanej priateľke.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár