O pesničkových príbehoch alebo prečo si ja fejzbúk nezruším
Milujem fejzbúk. Áno, ja som podľahla. Absolútne.
Síce mi berie čas, ale veľmi veľa mi dáva. Pocit, že stále viem čo sa deje s priateľmi s ktorými by som inak stratila kontakt. Dáva mi možnosť baviť sa cez chat s ľuďmi s ktorými nemám možnosť si pokecať osobne, lebo nás delí príliš veľká diaľka.
A ešte pre jednu vec milujem fejzbúk, lebo mi dáva možnosť povedať svoj príbeh. Ale iba v miere, v ktorej ho povedať chcem.
Milujem piesne a milujem silné texty piesní. Také čo Vám uviaznú v hlave a skryto, zdanlivo zabudnuté čakajú na správnu chvíľu. Potom sa vynoria a hrajú vo Vašich myšlienkach dookola, kým ich potrebujete.
Ako Allanis Morisette a jej „You oughta know“, alebo Anna David s „Fuck You“ po tom, čo ma nechal frajer a vysvitlo, že ma podvádzal. Piesne o ktorých sa Vám nechce veriť, že ich napísal niekto iný, kto Vás vôbec nepozná. Lebo spieva o Vás. O tom čo sa deje vo Vašom srdci.
Alebo sa ráno zobudíte z nádherného sna a v hlave Vám hrá Mobyho „Dream about me“. Alebo Radiohead a ich „Creep“, lebo aj tak viete, že ten chalan o Vás nikdy stáť nebude.
Niekedy sú to piesne o na ktoré by ste si inak nespomenuli ani keby ste chceli. Sto rokov stará „I can´t stand loosing you“ od Johna Lennona. Ani ste netušili, že ste tu pieseň počuli, až kým sa nezačnete strácať niekoho koho stratiť proste nesmiete. Najlepšiu kamarátku. A zdanlivo nevinne jej potom na jej wall posielate úvodnú pieseň z Priateľov od skupiny The Rembrandts, ktorá ale presne a jasne hovorí „I´ll be there for you“.
Takýchto piesní je veľa. IMT Smile a „Vyspal som sa z Teba“, ktorá sa Vám v hlave vynorí po rozhodnutí nebyť zaľúbená do chalana, ktorý balí Vašu najlepšiu kamarátku.
Občas sa mi zdá, že tie piesne sú Soundtrack k môjmu životu. Hádžem ich na fejzbúk, kde ich môže vidieť všetkých mojich 250 „priateľov“. Ale pochopí ich iba zlomok z nich.
@1 , presne môžem sa s nimi podeliť o moje zážitky, pocity a tak je to podľa mňa dobrá vec, aj keď je tam už kopec malých deciek, ktoré to berú asi tak, že "Ja som na facebooku.", ja také v priateľoch nemám, tak mi to môže byť jedno ale všimla som si, že aj veľa ľudí v mojom veku, berú facebook tak ako tie deti ale s tým asi nič nespravíme
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.