Pán Freud, okrem iného, rozdelil osobnosť na tri zložky.
ID- ktoré je pudové, primitívne... také malé decko, ktoré proste chce.
Ego- ktoré je racionálne a musí robiť poriadok medzi dvoma ostatnými
a Superego- ktoré je niečo ako svedomie, alebo rodičovský hlas v nás
No a mojím najväčším problémom je... Superego.
Chodí celý život za mnou a dáva na mňa pozor. Vždy. Keď som v spoločnosti, aj keď som sama. Aby som náhodou nespravila niečo čo sa nepatrí, napríklad sa nešpárala v nose.
Pozerá na mňa z výšky a tvári sa hrozitánsky. Dohliada na mňa... Hoci si myslím, že občas by som sa zaobišla aj bez neho. Morálku mám hlboko zvnútornenú...
Ale ono nie. Drží sa ma. Ako kliešť.
Raz som však objavila repelent. Nechápte ma zle, neopíjam sa pravidelne. Môj vzťah k alkoholu je podľa mňa zdravý, teda občas si vypijem, ale viem sa zabaviť aj bez toho. I keď sa mi samozrejme pár krát stalo, že som to prepískla...
No, k repelentu: Minulú Veľkú Noc som sa pri Bare v strede dediny ocitla s Fešákom. Dala som si Tatranský čaj a moje Superego odrazu nebolo dosť vysoké, aby na mňa zazeralo zhora. Po druhom poldecáku sa zbalilo do takej malej guličky.... a po treťom sa odkotúľalo domov.
Najhoršie však je, že so sebou vzalo aj schopnosť pamätať si.
A tak si z tej noci nepamätám ťemer nič. Iba ako mi s Fešákom bolo dobre. Celú noc. Samozrejme vo všetkej počestnosti.
A viem, že Fešákovi som neliezla a nervy, že sa so mnou tiež bavil.
So mnou samou. Bez Superega. Bez kontroly. Bez akýchkoľvek pretvárok. So mnou v najčírejšej mojej podstate.
Asi preto som z neho taká hotová. Lebo on jediný na celom svete vie aká som, keď som iba sama sebou... A to neviem ani ja.
PS: Od tej noci som Tatranský čaj nikdy viac nepila. Superego nedovolí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár