Je v tomto len začiatočník a aj keď už prešlo vyše šesť týždňov, stále neprišli na jej schopnosť.
"Premýšľam či je dobré sa stále toľko trápiť, možno to príde samo tak ako zistenie že sa viem pohrať s náladou a pocitmi ostatných, či poslať im myšlienky." Pošepne Matthewovi.
Veď len pred pár dňami sa dozvedela že patrí medzi Padlých Anjelov. V mestečku nežije, žije so svojimi adoptívnymi rodičmi naďalej.
"Kto mohol vedieť že ma splodili Padlý Anjeli a ja sa narodím ľuďom? Áno, aj u ostatných to tak bolo ale premena ostatných netrvala tak dlho a nebola taká bolestivá, ja som si nevybrala že budem vyvolená a mám zachrániť posledné dobro čo na zemi ostalo." Sťažuje sa chlapcovi keď sa Leo nedíva. Môže len dúfať že ju nepočul. Jej premena bola hrozná ešte teraz na to nešťastne spomína, ale fakt že jej krídla sú väčšie a že je silnejšia ako ktokoľvek iný z mestečka... je to neskutočné. Odkedy sa stala Bojovnicou Animon sa všetko zmenilo. Celé dni trénuje snaží sa zistiť svoju druhú schopnosť a to len preto lebo to hovorí legenda. Keď jej pred pár týždňami Leo povedal:
"v legende sa píše že Animon má viacero schopností a aj tým sa líši od ostatných...musíš trénovať viac ako iný" myslela si že ju to zničí. Stále je na nohách, učí sa píše si domáce úlohy do školy a medzi tým ešte trénuje. Ledva sa vyspí.
"Musíš vydržať Layla, uvidíš že sa to oplatí. Musíme bojovať proti démonom, si jediná nádej." povzdychla si.
"Áno to už viem ale..." Matt mi posunkom naznačil aby prestala hovoriť. Otočila sa uvidela starčeka ako na ňu nečitateľným pohľadom zazerá. Vzlietla do výšky a svižným pohybom sa zatočila, poopravila si ramienko trička a vzniesla sa starčekovi nad hlavu.
"Môžem si ísť zalietať?" doširoka a z nádejou v očiach sa usmiala. Leo na ňu prísne pozrel a všetká nádej bola preč. No potom jeho pohľad znežnel a po dlhej dobe sa konečne usmial.
"Dobre, ale choďte obaja, potrebuješ ochranu..." zagúľala očami.
"Fajn." Postavila sa na pevnú zem a podišla k Mattovy, bol k nej otočený chrbtom a prezeral si hviezdy na nebi. Položila mu ruku na rameno a bola si istá že myslí na svojich rodičov, mŕtvych rodičov. Zavrela oči a povedala si že mu ukáže to čo by mal vidieť, jeho sestru, to aká je šťastná že ho má a že ju našiel. Matt sa ku nej otočil a s vďakou na ňu pozrel.
"Ideme si zalietať?" Rozprestrel svoje krídla a usmial sa.
"Ideme."
Toto je jedna kapitola z príbehu ktorý píšem, zaujíma ma váš názor, je to asi 13 kapitola, len chcem vedieť zhruba čo si o tom myslíte a či mám pokračovať..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
18. 8.augusta 2019 18:34
A ten starčexa nedivil, že začala lietať?
Napíš svoj komentár