Panovnik

nechce sa mi po napisani opravovat chyby, takze mate smolu


Bol som posadnuty slavou. Boze, ako moc som tuzil byt milovany a spravodlivy. Teraz klacim v mokrej trave so zbranou v ruke a cakam burku. Kon mi usiel, boji sa mojho nareku. Ako som mohol vykonat niece take ohavne?!

Tak ako kazdy panovnik obrovskej krajiny i ja som bol obletvany nespocetnym mnozstvom mileniek, ich sestier, matiek, dcer,..Stacilo si iba vybrat, no ja som taky nebol. Neveril som ani jednej, nepripustil som si k telu nikoho, ziadnu zenu. Moj otec na to doplatil, zradila ho dlhorocna milenka a otravila mu napoj. Moja matka vravievala,ze zeny su demoni, ktorym treba odolavat, iba oslabuju moju moc. Moja krajina nikdy nebola zmietana vojnami ci ohrozena inou vladou, bol som mudry panovnik. Vedel som co robim, ludia ma milovali no bali sa ma , citil som to. Nevadilo mi to, davalo mi to istotu, a aj oni s a na mna mohli spolahnut. Uz ako dieta som vynikal vynimocnou krasou a talentom, no trapila ma choroba. Maval som preludy ci halucinacie, casto som podliehal sebedestrukcii. Nebyt mojho jedineho priatela Triliana, nestal by sa zo mna kral. On jediny vedel kto som, aky som a mal ma preto rad. Bohuzial bolo mojou svatou povinnostou zachovat rod, najst si manzelku, kralovnu. K ziadnej zene ma nic netahalo, neputalo, chcel som k nej citit aspon naklonnost, ked uz ma byt matkou mojich deti. Uprimne sme si z toho s Trilianom urobili sutaz. Brali sme to ako hru, zabavu, kratochvilu? Ked uz sme asi druhy mesiac v kuse len oslavovali a valali sa so zenami, moja vlada znervoznela a zvolali poradu. Pobadali ma, aby som sa poponahlal a bral to vazne. Ako vazne mal som 21 rokov, preboha! Matka rozhodla za mna, vzal som si krasnu Jasminu, spojili sa narody, slavili, ludia boli stastni. Vzdoroval som iba chvilu, bola taka prekrasna, exoticka, ze som neodolal. No nikdy som sa do nej nezalubil a dieta sa nam stale nedarilo splodit. Ked uz som nevladal divat sa na utrapenu tvar svojej kralovnej, odisiel som s Trilianom na dalsie vypravy. Boli sme prec styri roky. Za ten cas sa u nas doma nic nezmenilo, krajina bola velka a mocna, ludia spokojni a dufajuci. No predsa len tu bola mala zmena. Zmena, ktora zamiesala karty na mojom stole. Volala sa Thezea a bola dvorankou mojej zeny. Nikdy som ju nevidel, az som sa hanbil v nase prve stretnutie, bola taka ocarujuca a cista a ja som vyzeral ako spinavy vojak. Zbierala a ochutnavala akesi plody v zahradach, ked som ju prekvapil.
,,Hii, ale si ma vydesil! A co tu vobec robis, vojak? Nemal by si vitat krala tak ako vsetci?""
,,A ty?Ty by si nemala?""
,,Ja na krala kaslem, styri roky sa neukaze a necha chuda kralovnu samu!""
,,Myslis si o nom, ze je to zly kral?""
,,Nie, kral je to velmi dobry, ale ako muz zlyhava..Dovidenia"
A odkracala si niekam do utrob sadu. Velmi mi lichotilo, ze ma nespoznala a uprimne sa zdoverila. Vecer pri uvitacej hostine, ked som konecne vyzeral ako kral som si vsimol, ze sedi pri stole so sklopenymi ocami ako zranena srna. Nevenoval som jej ani jeden pohlad, az vecer ked uz boli vsetci pripiti z vina a jasili sa, som k nej osamotenej podisiel a spytal sa jej ci si stale mysli, ze kral zlyhava ako muz. Prekvapila ma, ked ma zatiahla za zaves na balkon a tam mi posepla, ze teraz to musi sama zistit. Jej bozky boli plne vasne, nie take neosobne a plytke na ake som zvyknuty, ale ozajstne, chcela ma. Utiekli sme ruka v ruke do zahrady a stravili neuveritelnu noc. Miloval som sa snad prvy raz v zivote, nevedel som, ze to moze byt take dokonale splynutie. Povedala mi o sebe vsetko, ze sa vola Thezea, odkial je, kto su jej rodicia, ako velmi sa sem chcela dostat lebo o mne vela pocula. Bavili se sa az do svitania, ked nas objavili straze. Schadzali sme sa tajne, sprvu som nechcel ublizit Jasmine. No po par mesiacoch mi to bolo jedno, bol som rozhodnuty vziat si ju a mat deti snou. Miloval som ju a ona mna. Bola mi blizska, bola pre mna vsetkym, otvoril som sa jej. Porozpraval jej o mojich vidinach a deprsiach. Bola vzdy pri mne. S Jasminou som bol uz 8 rokov a nevedela o mne nic, ani sa nezaujimala a toto dievca..Boze ako ma lubila. Ked som mal 31 rokov rozhodol som sa, ze sa vezmeme. Dvor suhlasil, a dufal, ze potomstvo sa konecne podari. Asi mesiac pred svadbou, jednej noci som mal opat vidiny. Videl som seba ako vrazdim, videl som Thezeu celu od krvi a Triliana smejuceho sa s mojou prvou zenou. Zobudil som sa v horuckach a par dni lezal. Nevedel som si ten sen vysvetlit. Zdoveril som sa Trilianovi a on ma upokojil, ze to bol iba zly sen z vina. O par dni som nan docista zabudol a tesil sa z priprav svadby spolu s Thezeou. No nebolo to nic v porovnani s tym stastim co som prezival, ked mi oznamila, ze cakame dieta!!! Bola uz v tretiom mesiaci no nechcela to zakriknut a pockala. Cela krajina hodovala a pila na nasu pocest. Rozhodol som sa Jasminu poslat prec, niekam kde bude aj ona stastna. Oznamil som jej to tyzden pred svadbou a v tu noc sa pokusila otravit. Mal som zly pocit, ze to nedopadne dobre. Dva dni pred svadbou ked som dopijal pohar vina mi niekto podstrcil list pod dvere.` Ak si dopil, si mrtvy. Zrada v palaci!!` Prislo mi nevolno, vsetko sa tocilo, bolo rozmazane, nejasne, iba hlasy v dialke..Rano som sa prebral, nebolo toho jedu dost, prezijem, ale je tu nieco horsie. To Thezea ma otravila, je to zved zo znepriatelenej rise, nasli vsetko. Zaznamy, poznamky, jed, listy..Neveril som im, vsetko som chcel vidiet na vlastne oci. Nie, to nemoze byt pravda, bolo to ostre ako dyka, bodalo ma vsade po celom tele, zatocila sa mi hlava, nevedel som co skor. Bol som hrozne nahnevany, krical som, a len som sa rutil do jej komnat. Uveznili ju bez vysvetlenia. Veril som tomu bez jej jedineho slova. Vedel som, ze historia sa opakuje, ze som sa nechal nachytat tak ako otec. Som idiot, veril som tomu hadovi, choval som si ju ako v bavlnke, zivot by som za nu polozil a ona toto. Miloval som ju vsak, chcel som ju vykazat z krajiny, no nase zakony hovoria jasne, za zradu smrt. To nie, povedal som, nezabijem ju, odpustam jej. Len ju uz nechcem vidiet. Ale nemal som sancu, lud to chcel, slachta to chcela, palac to vyzadoval. Myslim, ze niekedy v tom case mi uplne zatemnilo mozog. Poprava. Vytiahli ju von, zubozenu, spinavu, uplakanu, prosiacu o vysvetlenie. Sedel som tam chladny ako kamen, ani okom som nemihol, no vnutri, vnutri ma spalovala laska, objat ju, pomoct jej, zabit ostatnych. Co? Co som mal robit??Som len figurka. priviazali ju o kol, mala byt popravena kopijou. Boze, nase dieta. Kricala a pytala sa co spravila. Precitali jej verdikt a spytali sa ci sa citi byt vinnou. ,, Nie, laska moja, niee, nikdy by som ta nezradila, je to loz! Ver mi! Ver mne, nasemu dietatu, nikdy.."" nemohol som , odvratil som sa, inak by som jej odpustil, pritisol k sebe naveky..Vzdal sa tronu. Kricala a plakala, vtedy mi zacalo zvonit v usiach a uz si len pamatam to ticho. Utiekol som. V tu a dalsie noci som mal horucky..Bola to vobec pravda?Nebol to blud??Existovala?Nemal som dokaz..Kde su vsetky nase spolocne obrazky?!Kde musim najst aspon jeden jediny..Ako sialenec som sa prehrabaval zasuvkami, satnikmi, stolmi, kazdu komnatu som prehodil hore nohami, az som nasiel jeden jediny..osuchany..plakal som, musel som utekat daleko, dlho, kym som nenasiel v noci ohradu s konmi a jedneho nevzal. Trielili sme celu noc az sme rano skoncili tu.

Teraz tu sedim, a neverim, ze som to spravil, zabil si dieta a zenu, veril som, ze je nevinna, zlost ma zaslepila, oni ma ovladli..vytiahol som dyku a chcel skoncovat s tym vsetkym divajuc sa na jej obraz, uz som nedokazal uniest sam seba. Som zlocinec, som krutovladca. Boze, ani len som ju nevypocul. Potiahol som cepel smerom od dlane cez zapastie hore. Necitil som nic len nenavist voci sebe a nehynucu lasku a oddanost voci Thezei. A tu zrazu v tom sere sa z lesa ku mne vynarala postava zeny mladej zeny, zeny smejucej sa, zeny s dietatom v naruci, takym mne podobnym, bol to chlapec, hahaha, volala ma domov. Usmievala sa s laskou a volala ma domov, domov..Thezea uz idem.

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu