Láska?!

Láska. Myslíš si, že vieš, čo to je, že to poznáš. Ten povznášajúci pocit, keď sa celý rozochveješ, keď stratíš istotu chôdze, keď tvoj pohľad sa nemo zastrie, keď namiesto teba hovoria o tvojich citoch puhé gestá. Pocit, keď každodenné povinnosti pre teba stratia význam a ty sa len ponáraš do tej krásnej studne snov a túžob. Pocit, keď sa na tvojich perách zjaví bez príčiny úsmev, alebo tvoje oči zahalí clona vlhkých sĺz. Nevieš, kde sa všetko začína, alebo kde končí. Nemáš toľko sily myslieť na to kedy, ako alebo kde to skončí. Žiješ len jednou časťou vedomia tam, kde ľúbiš, a druhou tam, kde budeš ľúbiť. Všetko, čo si sa za celý svoj život zatiaľ naučil, je preč. A predsa nevieš, čo sa to s tebou robí, nevieš vysvetliť, čo láska je alebo nie je. Láska? Čo to znamená?
Láska? To je chyba prírody. Osudová, vášnivo hlúpa chyba. Chyba, pri ktorej sa všetko zrodilo, a pri ktorej aj všetko zanikne.
Láska je krásna beštia, mäsožravá, zlodej tvojho rozumu, nenásytný predátor, prahnúci po bezbranných, napriek tomu rovnako hriešnych srdciach, aké vlastní aj on sám.
Láska, to sú najsladšie klamstvá, tak naivné, a predsa ich hltáš a nevieš sa ich nabažiť. Je tak ľahké im uveriť, omotajú si ťa a pripútajú tesne k sebe, a ty len s úsmevom visíš v ich pazúroch, ani nezbadáš, že sa do teba s chuťou zarezávajú.
Láska, to sú šepkajúce slová, slová, ktoré počuješ ozývať sa, no práve vtedy, keď ich vlastne nepočuť. Sú to slová s tajným významom, ktorý vôbec nechápeš, no napriek tomu sa statočne tváriš, že vieš, o čom sú.
Láska je sklamanie, ktoré ťa zničí a zruinuje, pristúpi ťa a ubije do zeme. A ty jednoducho dobre vieš, čo príde, čo nastane, čo je pri tebe už tak blízko, ale ty práve necítiš, nevidíš, ani nepočuješ, a tak sa jej celý slepo oddávaš.
Láska je nehorázna sebeckosť, jediná, a preto nebezpečnejšia tisíckrát viac ako ktorákoľvek alebo kohokoľvek sebeckosť, ktorú si pustíš k sebe, ktorej otvoríš bránu aj bez pozvania.
Láska je tak chladný a hrôzostrašný strach, že sa ho dokonca aj ty sám šialene bojíš. Je to jediné, čo je len tvoje, čo ti nikto nezoberie, ani sa o to nebude pokúšať. Strach je tvoj jediný majetok, ktorý skutočne máš, ktorý sa nedá prehrať v kartách, ktorý sa nedá nijako poistiť pred votrelcami, ktorí nikdy neprídu. Tvoj strach nikoho nezaujíma, nikto ti ho nechce vziať, a vlastne ani nikto nevie, že ho máš aj ty. So svojím strachom si musíš poradiť sám, ale aj tak ho neskrotíš.
Láska je spoznávanie, ktoré ti postupne odhalí pravdu, ktorú nechceš vidieť, lebo pravda bolí viac ako bodnutie nožom, viac ako praskot krehkých kostí, viac ako nežný dotyk ohnivého jazyka. No pravdy sa nezbavíš, pravda príde práve vtedy, keď si na ňu najmenej pripravený a keď si na ňu nevieš nájsť čas. Ale ona sa nikoho nepýta, či smie prísť.
Život je tak pekný, zaujímavý a napínavý, no keď príde láska, zdá sa ti, že predtým si žil ako prázdna škrupinka. A keď raz príde, život bez nej ti nedá zmysel. Tak čo je láska? Neviem...

Slohová práca - úvaha na tému Láska

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu