tmavé ticho bez okien,
večne známe miesta,
slová štyroch stien.
Po chodníku tvojej slávy
starý tulák nesia sa,
smutne skrýva krásne pávy,
vo vreckách ich nosieva.
Zapálil si svetlo v izbe,
nenápadne posvietil,
stále ako v nemom liste,
tvoj duch sa niekam vytratil.
Križovatka cudzích citov,
prudký náraz malých ľudí,
nedokážeš zahnať silou
rozdivené pudy.
Článok v miestnych novinách,
čítaš staré vydanie,
život v prázdnych kinách
nedáva ti poznanie.
Potkínaš sa dierami,
predieraš sa hmlou,
vojdeš správnymi dverami,
nepocítiš... je to hrou.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
momka
27. 4.apríla 2007 17:34
pekne pekneee..viac komentara k tomuto netreba;p
2
Lena otras...sa nehanbis sturit to tu???? .....ale neeee,,,,kuasneeeeeee to jaq fras je...cmuk
3
mam ten dojem ze tato ti az tak nevysla, tie pred tym boli vynikajuce, tato mi az tak nesedela.
Napíš svoj komentár