V tmavých kútoch hľadala svetlo
Po špičkách za zvuku ticha
Bola si taká istá až ju to zmiatlo
Ako keď zdravý neustále kýcha
Alabastrová pleť a zakalené oči
A pocit že zem sa náhle točí
Príliš rýchlo
A mesto podozrivo stíchlo
Nenachádza dávno nájdené
Na koži ju chladia horúce slzy
A samota do nej vrazí
Aj v dave.
A tie slzy sú príliš slané
Hľadala tmu na pravé poludnie
Bežala v tichu výkrikov
Neistá no s absenciou pochybnosti
Ako keď smrtelne chorý umiera
Trpiac ako zviera
Zatvorila oči, by nepočula ako to znie
Par významne bezvýznamných slov
Plných neskrývanej zlosti....
Stratená
Žena
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár