Zo samej lásky sa ani vy*rať nemôžem

Je prítomnosť človeka, ktorého milujete, vo vašom živote zárukou spokojnosti ? Alebo fakt, že máte vedľa seba niekoho na kom vám záleží, prináša aj určité negatíva? Všetci tak veľmi túžime po láske, všetci túžime po spriaznenej duši, všetci túžime deliť sa o svoje štastie i nešťastie s niekym druhým. A keď sa nám podarí konečne nájsť toho „pravého“ očakávame, že budeme šťastní a spokojní. Ale naozaj je to tak? Možno sa len hanbíme pripustiť si, že láska so sebou prináša aj veľa pochybností, obáv, zodpovednosť, obete, že nás mení v osoby, ktoré by sa nám zdali „s triezvou hlavou“ smiešne ba občas by sme ich aj poľutovali, prípadne by ich neminulo ani naše pohŕdanie.
Možno som len ja tá divná. Možno, že nahlas by som sa k tomu nikdy nepriznala. Tu môžem. Verejne nahlas môžem vo vetách pekne za sebou poukladaných nepekne vykričať ako strašne ma serie byť zamilovanou. Ako veľmi neznášam ten pocit, že sa zo mňa stáva jedna z tých PRIATELIEK, ktoré kvôli svojmu miláčikovi piatok nejdú von, pretože cez týždeň bol v práci a víkend predsa patrí len im dvom. Pritom ten kúsok rozumu, ktorý mi ešte zostal mi jasne našepkáva: „Trúba, keby jeho kamaráti idú oslavovať skúškové tak ON ten jeden piatok s tebou kludne obetuje!“ Mám pocit akoby som sa od neho doslova stávala závislou. Je preč dva dni a ja pociťujem až fyzickú bolesť prameniacu z jeho neprítomnosti. A ide ma rozhrnúť, keď si predstavím, že on je úplne v pohode. Pretože je muž, pretože dokáže logicky rozmýšľať, pretože vie, že vo štvrtok budeme spolu aj, keď len na festivale a každý s inou partiou ľudí. Teraz si poviete, to bol určite jeho nápad. Nie, prekvapivo to bol môj pud sebazáchovy. Musím predsa zachrániť, tú sebavedomú, nezávislú, hrdú a nepoddajnú Lenku. Tú Lenku, do ktorej sa zaľúbil. Tá, ktorá ho nechala čas od času sa podusiť vo vlastnej šťave, tá, ktorá sebavedomo prehlasovala, že na vzťah nemá čas ani chuť a jedinou jej prioritou je baviť sa. A tá, ktorá sa doň nakoniec zaľúbila a prejavila svoju nežnejšiu stránku, aby ju on mohol zobrať pod svoje ochranné krídla a šepkať jej : „Ľúbim ťa maličká“ Lenže tá maličká by najradšej vybavila všetkým ženám súdny zákaz na približovanie sa k jej PRIATEĽOVI, tá maličká by najradšej denne dostávala 24 sms, v ktorých by bola uistená o tom, že ju naozaj ľúbi, tá maličká by sa v tejto chvíli najradšej vzdala všetkého len aby mohla byť s ním.
Je mi zo seba zle. Stretla som človeka, po akom som vždy túžila no jediné čo dokážem je báť sa, že ho stratím, že preň nie som dosť dobrá. A miesto toho aby som sa spamätala sa správam ako malé dieťa. Mažem jeho číslo, len preto aby som neuposlúchla nutkanie a neozvala sa mu ako prvá. Vypínam si telefón aby som ho postrašila, no každú hodinu ho zapnem aby som sklamane zistila, že na ňom žiadne zmeškaný hovor nie je. Odmietam s ním ísť na festival a pri tom už teraz viem, že si to možno neužijem, lebo budem myslieť na to, ako je tam niekde aj ON a ako sme mohli byť aspoň tých pár dní spolu. Našla som si dokonalého priateľa. Svojho „pravého“. No netušila som aké je vyčerpávajúce byť vo vzťahu ten, ktorý je menej dokonalý. Byť vo vzťahu ten, ktorý tomu druhému narušil plány. A tak mám chuť poslať všetkých tých umelcov opisujúcich lásku medzi mužom a ženou za niečo nádherné a nadpozemské jednoducho DO RITI!
Veď mne z neho tak šibe, že v jeho prítomnosti nedokážem ani vykonať velkú potrebu. Jednoducho za päť dní strávených v jeho prítomnosti som sa ani raz nevysrala.

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu