Hm, no tak tuto basničku som napisala už velmi davno ked som mala menšie existenčné problémy.Ak chceš tak čítaj...

Moja duša je na dne pretože,už niet pre mňa nédeje
padla som príliš nízko a moja skaza je az priveľmi blízko

Prečo mi úsmev na tvár neprichídza,prečo pre mňa na tomto svete už Slnko nevýchádza?

Ja chcem naplno žiť,život a mladosť si užit.
Ale ja som v tme v čiernej bezodnej jame.

Život mi preteká pomedzi prsty,ako rieky s hôr a ústí.

Láska ma nezachráni,nevytiahne ma s tej čiernej bezodnej jamy!

A ja sa pri tom tak veľmi túžim smiať a nielen na svoj život neustále kliať!

Prečo sa cítim taká nepotrebná a tak veľmi utrápená,
kto alebo čo ma na takýto život odsúdil?Asi ja,lebo môj život si to zaslúžil.

Len tak ďalej nič sa viac a viac,nakoniec s teba ostane len bezduchý pajác!



lelu

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár