Pomaly začínam vykladať na stôl učebnice a so zlou predtuchou sa na ne dívam. Vianočné prázdniny sa nám končia. Ale nie je to predsa až také hrozné!, povedali by ste ti pominulé roky. Každý sa v zime dostatočne vybláznil. V snehuliach sme obehali vianočné trhy, cestou domov sme pozdravili snehuliakov a večer sme si s červenými lícami od mrazu sadli k horúcemu čaju. Po troch týždňoch lyžovania, sánkovania a guľovania opäť zasadneme do školských lavíc...
No kiežby! Namiesto korčuľovania sme si tohto roku na klzisku mohli najviac zaplávať pár dĺžok, namiesto lyžovania sme sa s rodinami vybrali akurát tak na horskú turistiku, a na prechádzke v parku na nás namiesto polmetrovej snehovej prikrývky čakali stromčeky, ktoré chuderky, celé pomýlené týmto počasím, už začali pučať..
Neviem ako Vám, ale mne ozajstná zima (a tým nemyslím +12 stupňov) začína chýbať. Aj keď osobne mám radšej leto, Vianoce, ktoré sú sfarbené do hnedozelena strácajú svoje čaro. Každý rok pri pohľade z okna na padajúce snehové vločky mi poskočilo srdce od radosti a celá nažhavená som balila darčeky. Tentokrát pominuli Vianoce aj Silvester, na dvere mi klopú Traja králi a ja sedím doma, cez okno vidím mokré chodníky od dažďa, ktoré osvetľuje Slnko. Nuž, keď to takto pôjde ďalej, na Veľkú noc sa prezlečieme do kraťasov a oblievačku pri tridsiatich stupňoch konečne uznáme za dobrý nápad.
Tak ale, nevešajme hlavy! Času pre sneh je ešte stále dosť. Možno sa zima konečne spamätá a zašle nám svoj biely pozdrav. Nám zostáva iba dúfať, že to nebude v auguste....
Lenka

 Je to možné?
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár