Svetlá pouličných lámp vytvárali jemné obrysy na tvojich perách a jemný vánok sa pohrával s mojím blonďavým pramienkom vlasov.Chcel si mi ho vrátiť tam,kam patrí.Zodvihla som tvár a z výšky si sa na mňa príjemne usmial.
Keby si len vedel,ako veľmi mi pripomínaš anjela.
Tentokrát svietili pouličné lampy na mňa,do mojej tváre preniklo ostré svetlo a odhalilo moje utrpenie a slzu.
-čo sa deje,Leni? spýtal si sa.
-nič,všetko je v poriadku.
Sklonila som hlavu a pramienok vlasov vrátila na pôvodné miesto.Pekne zapadol medzi ostatné a už neštrajkoval.Bezhlavo odolával náporu vetra.
-to som mal spraviť ja. opäť prehovoril
-nerozumiem.čo si mal spraviť?
-chcel som sa dotknúť tvojich vlasov,ale predbehla si ma.
Vtedy som sa otočila chrbtom k vetru a rozstrapatila si vlasy.
-teraz sa ich môžeš dotýkať do rána.
dotkol sa ich a svoje skrehnuté pery pritisol na tie moje.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár