Okol vôňa stromov,lesa a v ňom láska tlejúca.
Srdce v jedno splynie,plesá,na tvári dlaň horúca.
Horí ona túžbou,vášňou dtoknúť sa pier čoraz viac,
želá si s ňou vzlietnuť hore,kdesi tam až na mesiac.
Teplým dychom hreje miesta,na nej dosiaľ ukryté
"no tak,sny o mojej láske večnej,viečka očí pokryte!"
Poznajú sa iba deň,je to vážne a či sen?
Duša rojčí,srdce vzlieta,tvoje dlane napoja.
Vyprahnuté miesta tela s láskou si ich prisvoja.
Dávaš nehu,dávaš pravdu,predstavám mojim ty vdýchneš krídla
pred láskou tvojou niet už úteku,niet skrýše,ani bydla.
Stalo sa to,áno stalo.To,že strach mi srdce kvári aby to,čo dnes sme vykonali,ostalo navždz v našej tvári.
Dlane pokojné,dotykov opojenie.....pery chvejúce sa bozkami.....a na nich sladká chuť tvojho ja.........Kiežby vedeli sa rozliať po celom tele ako voda do celého oceánu a dopriať nielen perám slastné opojenie.
Vnútri avšak boj sa stelie,rozum s citom zbrane berie.
Dlhá vojna plná krvi,slzy oko ťažko nesie,
víťazstvo z boja našich túžob rozum si odnesie.
Prečo láska krutá je a pýta si takú daň?
Prečo viac pobozkať nesmiem pery tvoje,tvoju dlaň?
Chýbať mi bude objatie tvoje,hrejivosť tvojich sladkých slov.
Už nebude naše,už len tvoje a moje,
pomaly rozplýva sa čarovnosť snov.
čo vlastne našej láske bráni?
Veľký smútok do mňa prenikol,ako slnka páliace lúče,
už len jedna možnosť,a to nájsť do zdroja nádeje našej tie správne kľúče.
Bol si pre mňa inšpirácia,prílev radosti včerajšej chvíle.
To,prečo má zmysel ranné prebúdzanie.Do mojich plachiet fúkol si vietor tým správnym smerom,vytvoril ochranné krídlo pred blížiaciou sa búrkou.
Už len jedna veta len,a to,že:na včerajšie čarovné chvíle nikdy nezabudnem.
Chcem naďalej zjavovať krásy tvojho vnútra,anjelského bytia.
Chcem zlomiť predsudky a byť priateľskou súčasťou tvojho sna,tvojho žitia.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.