Najkrajšia dovolenka

Bol sychravý, upršaný deň, no ona sa tešila. Radosť jej robila túžba byť už tam. Prišiel taxík, nasadla a zavelila."Na letisko prosím!"Pozerala sa von oknom, ako po ňom stekajú kvapky mrazivého dažďa, ako sa ľudia uhýbajú vode, ktorá špliecha z áut. No ona sa stále usmievala. Auto pomaly zastavovalo. Šofér sa otočil a zahudnral, že sme na mieste. Ani sa mu nečudujem, komu by sa chcelo pracovať v takom počasí. Vystúpila z auta, vybrala svoju batožinu a zamierila do letiskovej haly.
Zložila svoju batožinu a keďže mala ešte plno času, sadla si na stoličku a obzerala si všetko a všetkých naokolo. Hala bola plná rôznych ľudí. No zrazu jej pohľad zastal, zreničky sa zúžili, srdce rozbúchalo a dych zrýchlil. Jej oči sa pozerali do očí muža, ktorý bol neďaleko nej. Darovali si úsmev. Obaja. Neistý, ale o to krajší. Pomyslela si-och, aký krásny muž...nestihla prísť ďalšia myšlienka keď hlas pracovníčky letiska zahlásil, aby každý odovzdal svoju batožinu a prichystal sa na let. Tak sa ešte raz pozrela na toho príťažlivého muža, zhlboka sa nadýchla a vyrazila k lietadlu. Pohodlne sa usadila, obzrela sa okolo seba po celom lietadle, ale muža už nevidela, asi neletel tam kam ona. Nuž, nič sa nestalo, aspoň jej zdvihol náladu svojím úsmevom.
Lietadlo sa odlepilo od zeme, vznášalo sa vzduchom. Ani si to poriadne nestihla uvedomiť a už pristávali. Bol to rýchly a dobrý let. Keď vystúpila z lietadla, zacítila vlnu tepla a vôňu mora. Krása. Hneď mala úsmev na tvári. Otočila sa, pozrela sa na druhú stranu lietadla a tam uvidela toho krásneho muža. Úsmev sa znásobil. Každého cestujúceho čakal pán, ktorý ich odprevadil k autobusu, ktorý šiel priamo k hotelom. Nastúpila do autobusu a keď sa usadila, všimla si, že doň vchádza aj on. Pomyslela si, že asi vystúpi s ostatnými cestujúcimi skôr. Ale nebola to pravda. Vystúpil presne tam, kde ona. Bývali v tom istom hoteli, dokonca ich izby boli susedné.
Celé dva týždne boli plné letmých a bojazlivých pohľadov, sladkých nesmelých úsmevov. Ani ona ani on sa neodvážili urobiť prvý krok. Ako sa blížil koniec dovolenky, rozhodla sa, že keď ho opäť uvidí, pozbiera všetky sily aby sa mu zvládla prihovoriť. No dni ubiehali a osud im neprial. Neustále sa míňali, odkiaľ ona odišla, on tam prišiel. Nastal posledný deň dovolenky, všetci nastupovali do autobusov,no ani tam sa nestretli, ba dokonca sa už nestretli ani v lietadle ani na letisku. Veľmi ju mrzelo, že premeškala šancu. So sklonenou hlavou nasadla do taxíku, ktorý ju už čakal. Jej myšlienky patrili iba jemu, keď si tak sama pre seba povedala-keby som ho videla ešte posledný krát...aspoň sa rozlúčiť. Vtedy sa pozrela von oknom a uvidela ho tam . Ako tam sám stojí a pozerá sa na ňu. Nesmelo zdvihol ruku a poslal jej vzdušný bozk. Aj keď nebol naozajstný, ona ho cítila, bol taký sladký. Auto už odchádzalo a nestihli urobiť nič iné, ako zakývať si na rozlúčku.
Keď sa vrátila domov, sadla si ku krbu, pomyslela si, že aj keď im nebolo súdené spoznať sa osobne, to tajomno okolo nich oboch bolo krásne a povedala si - " Bola to moja najkrajšia dovolenka "

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu