Nuž, vbehla som do triedy plnej neznámich tvárí. Trošku som bola neistá, ale po čase to všetko opadlo. Rodičia mi vždy hovorili, ako im bolo na strednej škole super a aké majú krásne spomienky... Lenže my sme sa asi v triede moc nenašli. Teda aj našli, ale nespojili.. Teraz, keď už bude pomaly po všetkom, keď každý odíde inam zisťujem, teda...utvrdzujem sa v tom, že ja som nezažila vôbec nič načo by sm rada spomínala. Až na pár maličkostí. Tie som však zažila len s pár ľuďmi. Keby nebolo našej party, ktorá ma vždy vedela rozosmiať, keď mi bolo ťažko, mala som sa komu vyrozprávať. Mala som s kým okecať aj tie najnepodstatnejšie veci a filozofovať o tom, ako keby to bola teória relativity.
Tri roky ubehli rýchlo, ale tento, posledný ešte rýchlejšie. Ani sme sa nenazdali ako, no šliapala nám na päty stužková, maturity a vysoká škola...
Ja len verím a dúfam v jedno. Dúfam, že aj keď budeme od seba ďaleko, nezabudneme na seba kamaríti moji
Cmuk posielam každému z Vás...nech Vás chráni
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
sunbird
22. 2.febuára 2008 22:50
Ďakujem, ďakujem. Myslím, že aj po strednej budem s určitými ľuďmi stále v kontakte min. cez ICQ, s niektorými budem možno zdielať "krb". Ale po rokoch spravíme Remake a.k.a. Fucking Cottage Paštíka
2
jasne ze zostaneme v kontakte..no to by bolo aby nie!...pekny blogecek.. hezky hezky
Napíš svoj komentár