plavajuc tmavou oblohou
skrivajuc sa v prectavach
pred pravdou ubohou
co leziac place na marach
place a smeje sa
moj osud vyriekne
srdce co chveje sa
v bolesti zanikne
dusa ho nechrani
pomali zatrati
nesuc ho na dlani
v smrt sa hned obrati
co slova zamlcia
co piesen nepovie
to oci vykricia
a dotyk onemie
plavajuc temnotou
plaziac sa ku cielu
tuziac byt zavodou
nepoznat svoju mieru
nevidiet bolesti
co v pozadi zostanu
koli jednej hluposti
vsetci na mna zabudnu...

 Báseň
Komentuj
 fotka
johnysheek  2. 9. 2008 13:44
krásna báseň, škoda že jediná
 fotka
obi  7. 2. 2009 19:11
Tykoxo. To je tvoja báseň? Moc moc sa mi páči....
 fotka
ritchie  22. 10. 2009 21:01
celkom kvalitná vec malo kde sa dnes najdu taketo riadky nice
Napíš svoj komentár