Pri ranajkach som bola mlkva. Mama s otcom sa po sebe pozerali, ale nehovorili nic. Ranakovali sme len pre ten pocit a zvyk, pre pozitok z jedla, na prezitie sme ho nutne nepotrebovali. Bola to vyhoda pri dlhych vypravach a bojoch, ktore sme kedysi absolvovali a mozno este absolvujeme. Stale mi nesla z hlavy vecerna prihoda a ten pocit nasobilo sklamanie, ze mi knihy tentokrat neposkytli odpoved. Vzdy som sa na ne spoliehala. Napadlo ma pouzit pocitac, ale pochybovala som, ze nieco vygooglim. Nas svet bol svetom utajenym a ani rado by okultisti a magovia nemali sajnu, ako to realne chodi.

Niekolko dni preslo ako par minut. Chodila som striehnut do lesa, ale nenasla som nic. Kroky sa neozvali, pocula som dychanie celeho mestecka, ale to jedno jedine na ktore som cakala, nie. Noci som travila prezeranim blizsieho aj vzdialenejsieho okolia, dokonca som skusila aj ten google, bezvysledne. No cim viac to vyzeralo beznadejne, tym viac som tuzila po poznani.

Sedela som v posteli a pisala basen. Moja mysel si prave davala prestavku a bludila po okoli, obcas som pocuvala inych ludi len pre zabavu. Nadych, vydych, kroky, ako vtedy vecer. Nepostihnutelne suchotanie, dych, kroky, rytmus, opat suchot, dych...vystrelila som, preskocila oknom rovno na ulicu, tak ako som bola v teplakoch a papuciach.

, , Au! "
Do niecoho respektive niekoho som vrazila. Pri sustredeni sa na sluch som sa prestala pozerat, zavrela som oci a povolila zmysly.Pozrela som sa, co to vlastne bolo. A jeje. Moj profesor dejin a kultury.

, , Dobry vecer, prepacte, nevsimla som si Vas."

Dychanie bolo prec. Sakra, toto je snad zakon schvalnosti, uz druhykrat mi to utieklo.

, , Pre Boha to ste Vy? Myslel som, ze to bolo minimalne auto."

Velmi taktne. Lezal na zemi, v polohe prevrateneho chrobaka. Potlacila som nutkanie sa smiat. Podala som mu ruku.

, , Obcas byvam nepozorna, toto sa mi deje stale."

Pokusal sa postavit.

, , Idete ako duch, nevsimol som si Vas. A mate neuveritelnu silu."

Mala som si davat lepsi pozor a kontrolovat sa.

, , Kedysi som aktivne sporotovala pan profesor. To je mozno tym. Este raz sa ospravedlnujem, idem radsej domov."

Nepovedal nic a ja som kracajuc naspat mala intenzivny pocit prehry. Prehry a niecoho, co mi unikalo.

Dych a kroky sa opat neozvali niekolko tyzdnov. Skusala som to pustat z hlavy, venovat sa obvyklej cinnosti. Profesor dejin a kultury na mna od nasho nocneho stretnutia pozeral na hodinach inak a aj v jedalni som citila jeho upreny pohlad.Svoje vylety som eliminovala, aspon na chvilu, nebola som z toho nadsena, ale bolo to tak lepsie. Nepotrebovala som sa opat niekomu ukazat a uz vobec nie znova narazit na profesora. Tentokrat by to nemuselo dobre dopadnut. Urobila som velku chybu s tym ovladanim, mohla som mu vazne ublizit, ludske kosti su pre nas ako suche konariky haluzok, silnejsie stlacime a praskaju. Nemohla som si dovolit nechat sa bezhlavo ovladat zmyslami a pudmi. Mozno preto mi prislo vhod, ked mi zadrncal mobil a v nom sms: Pridem pre Teba a pojdeme sa prejst. Uz si skoro ako mniska. Nechcem pocut ziadne vyhovorky. Ivan. Bezna prechadzaka dvoch kamaratov, to nebude vyzerat podozrivo.

Isli sme po ulici, na ktorej bola nasa skola. Ivan stale rozpraval, o futbale, nadchadzajucom zapase, domacich ulohach, asi trikrat som mu slubila doucovanie zo vsetkeho mozneho, vacsinou som len nemo prikyvovala. Ani neviem ako sme presli popod tribunu a zastali sme. Nase tvare ozaroval mesiac, Ivan zmlkol. Az to ticho ma prebralo.

, , Deje sa nieco? "

Ivan sa na mna stale pozeral, do oci som mu nevidela. Pocula som, ze zrychlene dychal, srdce mu tlklo ako o zavod.

, , Li, Ty si uplne ina."

Zasmiala som sa. To viem uz peknych par rokov moj drahy a myslim, ze si to vsimol asi kazdy na tejto planete. Neodpovedala som a smiech asi to povazoval za dobre znamenie.

, , Li, sme kamarati uz tak dlho a ja sa rovnaku dobu pokusam Ti nieco povedat. Dufal som, ze to vycitis z naznakov, z mojho chovania, niekedy som mal pocit, ze mi citas myslienky a najdes tam aj toto..."

Pristupil ku mne blizsie, uz som mu videla do oci, mal ich zneznene, plne lasky. Ou nie, toto nie zlato....Je pravdou, ze jemu som do myslel nikdy nepozerala, a ked tak som tam nasla aj tak len sami futbal, asi som opat mala davat vacsi pozor.

Polozil mi ruku na pas, druhou mi pohladil vlasy.

, , Li, Ty si vazne ina, taka tajomna, vyspela, ina ako dnesne zaby okolo mna...Si nepredvidatelna, inteligentna, krasna..."

Musela som sa uskrnut. Ja a krasna? ? ? Potesil sa mojmu uskrnu a o to naliehavejsie pokracoval.

, , Odkedy si sem prisla zaujimam sa iba o Teba, bol som stastny, ze si si ma vybrala ako priatela, ale ja uz citim viac Li..."

Podopred mi hlavu a kym mi doslo co sa vobec deje, jemne sa perami dotkol mojich. Stala som ako kamen, bol to moj prvy bozk v zivote a nevedela som ako zareagovat. Ked videl, ze som neprostestovala, dotkol sa ich este raz, a znova, ale naruzivejsie, cely sa na mna pritlacil, snazil sa mi jazykom otvorit usta, podarilo sa mu to, kruzil v nich a ja som tam stala v soku neschopna pohybu a myslela si: Nech prestane, nech sa nieco stane, nech niekto pride, takto to byt nema, je to hnusne...

Dych, sustanie, ladne kroky, zaregistrovala som to len na par sekund a nieco Ivana zrazilo z noh. Lezal v bezvedomi na zemi. Okamzite som si k nemu klakla a skusala mu merat pulz. Zdravotnicku skolu som absolvovala dvakrat.

, , Nic mu nie je. Dostal ranu do nosa. Ale ved to si chcela nie? "

Nadvihla som hlavu. V tme stal neznamy muz, vysoky, stihli, s podmanivym hlasom. Pocula som v nom zvonceky aj gitaru, chrapot aj ladnost, neda sa to popisat.

, , O nic som sa neprosila."

Teraz sa uskieral on.

, , Nech prestane, nech niekto pride....tym si myslela aby pokracoval? "
, , Prosim? "

Niekto pocul moje myslienky a prisiel ma zachranit. Ale tu nemal byt nikto iny okrem nasej rodiny. Nikto, kto by mal podobne schopnosti.

, , Nie si jedina, ktora ma moznost citat mysle inym dievcatko."

Hovoril to, akoby sme sa bavili o pocasi.

, , Ty si ten z lesa? Ten dych, ta chodza, to si Ty? "

Podisiel par krokov ku mne, no stale som ho nevidela.

, , Povedzme, ze tam som si Ta prvykrat vsimol. Bol by z Teba uzasny predator. Sam som bol prekvapeny, ze tu niekto je. A dam si na Teba pozor, dievcatko. Mas vlastneho strazcu."

Ivan zastonal, otvoril oci.
, , Co sa stalo? "
Zdvihla som hlavu, ale cudzinec tam uz nebol. Vsade bolo ticho.

, , Prepadli nas a Ty si dostal ranu do hlavy. Pod, vstavaj."

Zaviedla som ho do strediska, pockala, kym ho osetria, podakovala doktorom a vyviedla von. Isli sme pomalicky, mal slaby otras mozgu.

, , No, toto nedopadlo presne podla mojich predstav Li. Malo to byt romanticke. Som rad , ze Ti neublizili a ako vidim, odohnala si ich lespie ako ja."

Zahmkala som. Nemala som najmensiu chut povedat mu co sa stalo. A toto bola lepsia verzia, ako ta, ze mu vrazil neznamy muz, aby ma ochranil, lebo ma spozoroval v lese a cital mi myslienky. Doviedla som ho domov. Na schodoch sa otocil.

"Li, pokial sa jedna o tu pusu..."

Zarazila som ho.

, , Ivan si moj priatel a bola by som rada, aby to tak aj zostalo. Dnesny vecer na tom nic nemeni. Prepac."

, , Tak nejak som dufal, ze meni. Ale nakoniec lepsie priatelstvo ako nic vsak? "

Smutne sa usmiel a zavrel za sebou dvere.

Ked som prisla citila som, ze si pojdem hned lahnut. Nepotrebujeme spanok na prezitie, ale je to tiez jeden z pozitkov tohto sveta, ktory si radi doprajeme.

Obsah mojej dalsej basne boj jasny.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
sakura53  25. 11. 2009 17:36
Paráda som zvedavá kto to bol
Napíš svoj komentár