Takze, ide o knihu Vsetko alebo nic a jej nedavne pokracovanie Vsetko alebo nic po troch rokoch, pribeh pokracuje. Ide tam o sebavedomu, zrelu zenu, ktora si uz toho mnoho preskakala, berie zivot s nadhladom a problemy riesi vecne, strucne a rychlo. Napriek tomu sa bezhlavo zamiluje do muza, ktory jej zlomi srdce. Nie raz, ani dvakrat, ale lame jej ho opakovane...Napriek tomu, ze vchadza a odchadza z jej zivota, dava mu zmysel a obratom jej ho zas berie, ona ho miluje a caka. Nesobecky, oddane, vzdy je pripravena prijat ho naspät a opät ho pustit s tym, ze vie, ze sa jej dalsi rok, mozno dva neozve. Porodi mu dieta. Na konci druhej knihy sa vsak rozhodne, ze je koniec. Ked sa Jakub rozhodne zostat s nou natrvalo, ona sa zbali a s uplne inym clovekom odchadza zacat novy zivot.
Mozno si poviete, obycajny "pejprbek" pre zeny, ktore sa nudia v domacnosti. Ano, je to mozne, kazdy ma pravo na vlastny nazor a ja ho nikomu neberiem. Avsak to, co sa dialo medzi nou a Jakubom, sa da opisat ako zavislost. Zavislost na niekom.
Uz davno je zname, ze laska je chemicka reakcia v mozgu a clovek ju preto vyhladava pomerne casto, samozrejme, okrem inych, prozaickejsich dovodov. Ale princip zostava. Laska vyvolava zavislost a silna laska vyvolava silnu zavisost.
Nasim zivotom prejde mnoho ludi, niektorych si pamätame aj po rokoch a ich fotky nikdy nevyhodime, niektori nim preplavaju takmer bez povsimnutia. Kazdy z nich v nas nieco zanecha, kazdy z nich nas formuje a my zas formujeme jeho. Nerobime to vedome, je to proces. A potom su tu lasky. Vacsie, mensie, prve a platonicke, stastne aj menej stastne. Nakoniec sa väcsina z nas rozhodne pre jedneho partnera, obvykle sa ozeni ci vyda a ma rodinu. Niekedy vsak mozeme milovat viac ludi naraz. Verte mi, da sa to.
Clovek si mysli, ze ked sa z jeho zivota nieco stratilo a on sa naucil bez toho zit, ma vyhrate. Ale staci jedna nepatrna spomienka, staci najmensi pohyb a on zisti, ze to len zatlacil do uzadia a v jeho zivote to nikdy nestratilo svoje miesto.
Vo svojom zivote som mala niekolko zlomovych bodov, na ktore nikdy nezabudnem. Na Rasta, ktory ma zmenil a pomohol mi pochopit. Na Fera, ktory si ma chcel vziat a zaroven ma podvadzal kade chodil. Ani na Jana, ktory bol dieta sam o sebe, Jana, ktory ma dostal do nemocnice, ci na Yanciho, ktory je mojou platonicko-byvalou laskou dodnes.Hej, hej, mala som stastie na to meno Ale hlavne slovo patri cloveku, ktory je presne ako Jakub z vyssie menovanej knihy.
Ked prisiel, nic sme si neslubovali, viac menej sme obidvaja vedeli, ze jedneho dna to skonci. Na zaciatku to laska nebola ani nikdy nemala byt. Preto sme do toho isli. Malo ist len o fyzicke veci, nic viac, nic menej.
Casom sa z toho stal pevny vztah, kde on ucil mna byt dospelou a ja jeho byt mladym a nesputanym. Lubili sme celym telom aj dusou. Krasne chvile plne lasky a milovania, vecerov a ran, dni a noci. Za celu dobu sme sa pohadali len dvakrat, aj to ked som ho obvinila, ze ma nemiluje a ked som prilis ziarlila na nepodstatnu vec. Necakane, bolestivo, nahle a bez vysvetleni to skoncilo. Nasledovali tazke mesiace, kedy sme si obaja hladali nahradu za toho druheho.
Nevideli sme sa mesiace, kym mi opät vosiel do cesty. Poznanie, ze niekoho ma, ma zasiahlo silnejsie, ako som cakala. Spravilo to niekolko deci alkoholu a rameno priatelov. Cas Vas nauci, ze co sa stalo sa uz neodstane a Vy sa s nasledkami a nastalou situaciou bud zmierite, alebo Vas to polozi.
Opät bola odmlka, kedy som skusala zit ako predtym, zazivala vitazstva aj prehry, mala svoje mensie ci vacsie trapenia a hladala toho pana spravneho. Obcas som ho zachytila v novinach, televizii, videla jeho nick, ale okazalo som ho ignorovala a on sa tiez nesnazil skontaktovat. Kazdy mal svoj zivot a city zabetonovane niekde hlboko v sebe. Obcas som nanho spominala. Kecam, zakazdym, ked som si s priatelmi pripila, pustili sa moje emocie z uzdy a ja som plakala. Dlho, tazko plakala.
Boli to doslova roky plne kratkodobych navratov, ukradnutych chvil, vycitiek a lasky, placu, bolesti, nezodpovedanych otazok, aj tych zodpovedanych, kedy by ste boli radsej, aby ste to nevedeli. Vzdy, ked sme si ako tak usporiadali zivot, sme si don opät vstupili a prevratili ho naruby. Nikto nebol dost dobry jemu, lebo nebol ako ja. A nikto nebol dost dobry mne, lebo nebol ako on.
Po tomto vsetkom som spoznala cloveka, s ktorym sme si preskakali vela problemov a dali sme sa do budovania noveho vztahu, ktory, ako sme dufali, bude posledny. Momentalne sme na dobrej ceste...Ale nebol by to zivot bez komplikacii ze?
V noci nemozem spavat. Vo vseobecnosti mam so spankom problemy a cas si kratim na nete. Pisanim, citanim, chatovanim, cimkolvek. Jeho nick som nevidela prihlaseny ani nepamätam. A dnes v noci, ked som opät nemohla spat, sa ozval. Najskor len tak lahko, ako sa mam, co mam nove, gratuluje mi, ze mam konecne partnera, ktoreho mi vzdy prial. A viete, kam sme sa dostali? Na zaciatok. Nevieme sa jeden druhemu vyhybat. Nevieme prestat mysliet. Nevieme si odist zo zivota, ale nevieme ani zostat spolu. Sme na sebe prilis zavisli, aby sme dokazali prestat. A prilis slabi na detoxikacnu kuru.
Znie to romanticky? Mozno.
Od priatelov a znamych viem, ze kazdy mame svojho Jakuba. Cloveka, ktory nam zanecha v dusi spust, my si vdaka nemu utvorime ochranny mur, aby sa nam uz nikdy nic podobne nestalo a ked sa zanho chce niekto dostat, musi mat vela trpezlivosti a spravne horolezecke naradie. Tu stenu uz nezbura, moze ju skusit len preliezt. Väcsine z nas sa Jakub do zivota nevrati, ti maju stastie v nestasti. Ale malemu percentu sa objavi opät, znova a zasa.
Mojmu momentalnemu partnerovi nechcem ublizit. Neopustila by som ho pre niekoho, kto aj tak nikdy nebude so mnou, dokonca ani vtedy, keby som vedela, ze tentokrat by zostal. Ale nedokazem odvrhnut cloveka, ktory ma u mna svoje pevne miesto. Neziadam o radu. Viem, ze vzdy tu budu obidvaja, kym nezomriem, budu vo mne zit. Len by som chcela vediet, ci a kedy budem mat silu urobit ten posledny rez.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár