-Čo je moja? čo sqa stalo??-zobudil sa Denny.
-Chcem byť navždy s tebou!-povedala som a pritúlila som sa k nemu.
-Aj ja s tebou láska,-povedal.-Máme ešte 3 dni,-pokraoval,- a tie využijeme ,sľubujem,-dopovedal a vyskočil zpostele. Otvoril moju skryňu a vybral mi veci.
-Ja idem na wc ty sa zatial prezleč.Ideme von!-povedal a usmial sa.Kým bol na wc rýchlo som sa prezliekla, do rupsaka zabalila par musli tyciniek neake peniaze a do ruky osm zobrala fotak. Potom sme sa ruka v ruke vybrali do mesta.Cely den sme chodili po meste, po pamiatkach, fotili sa , bozkavali, proste užasne stáveny deň. Večer sme ako obyčajne šli na pláž. Tam sme tiež spravili zopár skvelých zaberov. Neskor sme si sadli do piesku a nohy nam obmýval oceán.
Ako sme tak sedeli, niečo ma napadlo.Vyzliekla so som si tričko a nohavice, ostala som len v spodnom prádle, kedžýe plavky som nemala.
-Hore ruky,-zavelila som Dennymu a už som mu sťahovala dole tričko, nohavice si dal dome sám. Potom som ho chytila za ruky a ťahala do vody.
-Pooooď , veď nieje studená,-povedala som mu a začala som ho špliechať.
Vystrájali sme ako malé deti, no vobec nám to nevadilo. Boli sme radi že sme spolu. Takto sme strávili posledné 3 dni.
V posledny večer sme sedeli v objatí na pláž a spomínali sme na to krásne čo sme spolu prežili. Bola už tma, no my sme tam sedeli. Neccheli sme sa rozlúčiť lebo sme vedeli, že to bude navždy.
Necchela som sa vzdať jeho bozkov, jeho dotykov, hlavne jeho očí kt. sa tak zmenili. Denny stale vraví že som ich zmenila ja.Možno, no on zmenil môj život. Ukázal mi čo znamená lubit a byť sťastná. Byť sťasna s nim a on to vedel.
Posledné dotkyky,posledny slaný bozk sprevádzaný množstvom sľz. Posledné tuhé objatie. Posledné zbohom. Dala som mu prívesok zo žiletkou, tak ako mu ho kedysi dala ona. Povedala som mu buď šťastný namiesto nezabudni.
-Nechcem aby náš príbeh skončil,-povedala som naposledy.
-Neskončí,lebo sa lubime,-povedal tak pokojne.
Telo bez duše posledný krát vošlo do hotelovej izby a s tvarou plnou sĺz,spomnienok a výčitiek zaspalo.
Keď som sa zobudila uvidela som lúč svetla kt. osvetloval m oju izbu.Prišla som k oknu a uvidela som širi oceán , vtedy som vybehla z hotela.
Obehla som celý hotel a už som bola na pláži. Dosť ťažko sa tam chodilo lebo sa mi nohy zarývali do piesku, no mne to bolo jedno. Na celej pláži nikto nebol tak som si sadla do piesku a vyzula Vansy. Voda mi jemne obmývala nohy. Bola som po prvý lrát šťastná že som v Austrálií. Nikdy v živote som enbola nikde na pláži ,lenže na túto ma niečo ťahalo.
Len som tam sedela, pozerala na oceán a rozmýšľala o ničom, čo bolo dosť čudné, pretže žvyčajne som filozofovala o všetkom možnom. Bolo úplne ticho, bolo počuť len šum oceána. Proste nádherné miesto pre mňa, najme v noci. No očividne nielen pre mňa. Trochu som sa otočila a vted yosm ho zbadala. Sedel niekoľko desiatok metrov odo mňa. Malé čierne klbko. Sedel tam a díval sa.Chlapec. Jeho čierne vlasy vlasy mu padali do očí. Jeho jemné ruky niečo držali. Mal mikinu hoc bolo teplo. Jemný teplý vánok sa nám obom pohrával s vlasmi. Jeho dlhé čeirne rifle boli až po kolená mokré no jemu to neprekážalo. sedel tam tak sám a taký smutný. Chcela som prísť k nemu apovedať že všetko bude dobre a pritom ho objať.No nevedela som ako. Ja sama som k niekomu neprišla len tak. Vlastne ja som to s ludmi velmi nevedela.
Lenže on bol iný. Taký zvlástny,proste neviem to vysvetliť. Pomali som sa postavila chytila vansy do ruky a kráčala k nemu. Keď som bolapár metrov od neho, všimla som si ako mu slza steká od oka až k perám. pomali som sa priblížila a sadla si vedla neho. Ani sa na mňa nepozrel len tam sedel.
-Nádherné miesto,-povedala som mu,-najmä v noci, také tiché a opustené.Presne ako ja,aj medzi ludmi sa cítim osamelá.
A vtedy sa to stalo,pozrel sa na mňa. Jeho oči. Boli také zvláštne. Také prázdne a zároveň plné, plné smútku, samoty a bolesti. také osamelé. Zadívala som sa do nich. BOLI TO DENNYHO OCI,OCI KT. MILUJEM NAJVIAC NA SVETE.
POPROSIM KOMENTARE CI PACI ALEBO NJEEE
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
tinka246
3. 5.mája 2008 10:49
je to super!
Napíš svoj komentár