púšťou zvanou životom,
sama.....,
moja ruka zíva prázdnotou.
Kráčam, idem,
cestou plnou hrôz,
mínam teplý dotyk rúk.
Kráčam, idem,
plazím sa ako batoľa,
teplé dotyky miznú.
Kráčam, idem,
všade je tma,
a ja sa bojím zažať svetlo.
Kráčam, idem,
konečne cítim tú správnu ruku,
to správne teplo v mojej dlani.
Kráčam, idem,
vidím biele svetlo,
z ktorého ide nekonečné teplo.
Kráčam, idem,
do raja.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár