Boli sme úplne normálna rodina. Bývali sme v dom , v jednom malom mestečku, kde sa v podstate nič nedialo. Rodičia zarabali dosť, v pohode sme z toho vyžili. Aj škola ušla, mala som 1,2 aj rodičia boli spokojný. Síce občas sme sa pre niečo pohádali, ale potom bolo všetko oukey. Každy piatok som chodila pomáhať do hudobného obchodu, kde som väščinou triedila CDčka. Neplatili mi keš , ale každe 2 týždne som si mohla zobrať zadara 1 cd. Bola to celkom sranda a spoznala som tam aj zopár zaujímavých ludí.
Mala som rtada svoj život. Nikdy som sa nesťažovala.Na svet som hľadela veľkými ružovými okulairmi. Nevidela som na ľudoch zlé veci,, iba tie dobré. Nie len na ludoch ale aj na celom svete. Podľa mňa bol pre mňa až pridobrý. Bola som optimistická, rada som sa smiala. No toto leto mi niekto zložil dole moje ružové okuliare a nasadil mi v eľké čierne. Všetci mi varveli ako sa sa cez toto leto zmenila. Už som nebola to optimistické dievčatko s úsmevom na perách. Zlomil ma svet. Zlomilo ma to dianie okolo seba.Treaz už viem že to neboli ružové okuliare ale nevedomosť, sladká nevedomosť. Teraz to vnímam a prizerám sa ako trpím a ako trpia ostatní. Ešte pred tým, pred tým letom , keď som uvidela niekoho v čiernom , myslela som si že to robia z frajeriny ale teraz ich dokonale chápem. Ale poďme pekne od začiatku.
Posledný deň školy a potom dlho očakávane prázdniny. Posledný krát som šla do hudobnín a rozlučila sa s kamošmi a majiteľmi. A oni vtedy posledný krát videli neskúsenú a naivnú Lili.
Pred obchodom ma čakalo auto. Na celé prázdniny som šla s rodičmi do anglicka. Oni šli pracovať a ja som sa šla zdokonalovať v english. Môj strýko tam totiž vlastní veľkú firmu kde budu pracovať kým ja sa budem túlať ulicami mesta. Síce som si nevedela celkom dobre predstaviť čo tam budem robiť dve mesiace.
Cesta lietadlom bola fajn, skoro celú som ju prespala a zvyšok som počúvala mp3. Na letisku nás už čakal ujo . Pri zvítaní poznamenal že aké som už veľké dievčatko a že som poriadne narástla. To je jasné keď ma nevidel dobrých 5 rokov. Luxusným auton nás viezol k sebe domov. Bzval v dosť veľkom dome.
-Asi sa mu darí,-pomyslela som si . Dlhou cestičkou sme prišli k domu. Pri dverách stála jeho chýžná kt. sa mu starala o poriadok v dome.Ukázali nám izby a ja som šla spoznávať okolie. Nikto nebol proti, kedže po anglicky som ako tak vedela. Vyšla som na ulicu a pomali som prechádzala okolo domov. Trávniky boli dokonale pokosené a malé deti sa na nich bestarostne a veselo hrali. Pomali som kráčala kam ma oči zaviedli. Skončila som v menšom parku. Bola tam fontánka,kopec lavičiek, stánky zo zmrzlinou....
Všsade bolo plno ludí,pobehovali tam deti s balónmy. Rodinky sedeli na tráve a debatovali. Zo všade bolo cítit uvolnenosť a zábavu. No tento dojem rušila skupionka 5-6 ludí sediacich na múriku. Boli oblečený celí v čierno a boli až mrtvolne bledí, ako keby ani nepatrili do tohto parku a predsa tu boli.
prosiim komentare kritiikuu vsetkoco vaas napadne dakujem
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
tinka246
10. 10.októbra 2008 20:49
je to super tak ako aj predchadzajúce príbehy a teším sa na pokračovanie
Napíš svoj komentár