Niekoľko ludí vtedy odislo von, a ja som tam ostala sama s najlepšou kamaratkou. Vytiahla som veľký výkres formátu A2, kde boli napísané všetky písmena abecedy, čísla, "ano" a "nie" a samozrejme v strede pentagram.
Touto vecou sme vtedy (alebo lepšie povedané snažili sme sa) "vyvolávali duchov". Povedali sme si - prečo nie? však to nieje az také tažké, nikto tu nieje, tak sme začali.
Ked sa nám dlho "nikto neozýval" skúsili sme vyvolat satana....
sedeli sme oproti sebe na nízkych lavičkách, ani sme nedýchali, dotkli sme sa viečka od nejakého lacného kompótu, na ktorom bola sviečka a začali sme: "satan, ak si tu, daj nám znamenie..." "satan, si tu?"................... A ZHASLA NáM SVIEčKA!!!
kedze to bolo pod zemou, nevideli sme ani na seba. od ludí a hlavne svetla nás delila asi 10 m dlhá tmavá chodba, po ktorej bolo tazke ist aj so sviečkou v ruke. ale nemali sme inú možnosť, ako ísť.
isli sme tou dlhou chodbou, drzali sme sa za ruky a hlasno sme sa modlili!! po tom, čo som zlahka stupila na klinec a visiace lano mi jeblo rovno do hlavy sme sa konečne dostali von....
A ODVTEDY SOM NIč PODOBNé NEROBILA!!!!!!!!!!!!!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár