Bolo male dievčatko ktoré sedelo doma a bálo sa vijsť na ulicu. Bálo sa všetkého. Začalo chodiť do 4 triedy. Ešte aj v tedy sa bálo chodiť von. Nemalo kamarátov ale o pár dní sa všetko zmenilo mala vela kamarátov ale tý ju rýchlo zradili. Opúšťali ju a začali súdiť ako vyzerá a čo robí. Keď divčatko dovŕšilo 7 ročník bolo ešte samo. Bola sama s macíkom ktorého moc lúbila a mohla mu všetko povedať. Raz prišla domou sama bez macíka.
Rodičia sa jej pýtali kde ho má a ona so slzami v očiach povedala: " NECHCEM HO ANI VIDIEŤ" rodičia nechápali čo sa s ňou stalo.
Ako skončil školský rok začala chodiť neskoro domou a páchla alkoholom. Mama sa jej spýtala či ju niečo trápy ale ona jej odvrkla že nič ona sa o seba sama postará. Keď mala rodičou už starých nezaujímalo ju čo sa s nimi deje chodila von a celé dni sa na nich ani nepozrela. Keď prišiel deň ich smrti nič neurobila. Ani pohreb nezaobstarala. Keď prešiel rok od jejich smrti dievčatku sa začalo za nimi cnieť. Priala si aby bola s nimi a všetko aby sa vrátilo do starých kolají ale nedalo sa. Lutovala všetkého čo urobila aj to že si ich nevšímala do jejich smrti. Nevie čo by zato dala keby že ich môže mať naspäť. Raz prišiel deň keď si našla chalana. Poterbovala poradiť ale nemala žiadného bližného a ani kamarátky s ktorími by sa mohla poradiť. Začala sa báť že to nezvládne.
Keď sa stretla so svojim frajerom povedal jej: " MOJA NECHCEM ABY SI SA TERAZ TRÁPILA KOLI NIEČOMU "

Dievčatko nechápalo čo sa jej snažil povedal. Mesiac na to sa s ňou chcel rozísť ale nedokázal to lebo by vedel že by bola zase sama bez nikoho opustená. Snažil sa jej o nepovedať. Týždeň na to išiel cez kolajnice a počúval pesničku ktorú chcel dať dievčatku. Lenže v strede kolajnice ho zrazil vlak. Keď sa to dievčetko dozvedelo začalo plakať. Dlhý čas sa spamätávala z toho že stratila ďalšieho blízkého človeka. Jej oči boli neustále ponorené v slziach. Každým dňom plakala viac a viac. Neskôr ju život omrzel a skočila ten svoj. Keď sa to dozvedeli v škole všetci za ňou plakali. A nechceli veriť že je mŕtva. A v tom si uvedomili že mať kamaráta je dobré ale stratiť ho a nechať nepovšimnutého je to najhoršie.

 Blog
Komentuj
 fotka
majusssska  10. 8. 2010 15:35
...ale ta gramatika...
 fotka
lilinusaqa  10. 8. 2010 15:38
Newadí ja nepíšem skoro nikdy správnou gramatikou len v škole
Napíš svoj komentár